V časoch, keď ľudia nemali toľko možností ako dnes a kuchyňa bola často odkázaná na zásoby, ktoré ešte zostali v komore, si naše babičky dokázali poradiť s neuveriteľnou vynaliezavosťou. Stačilo pár obyčajných surovín – zopár zemiakov, hrsť sušených húb, trocha majoránky a lyžica masti – a na stole sa objavilo jedlo, ktoré svojou vôňou prehlušilo aj tie najväčšie starosti.
Jednou z takýchto tradičných „záchranných“ polievok bola zemiaková polievka, ktorá sa nevarila podľa presných mierok, ale podľa citu. Babičky do nej dávali to, čo mali po ruke, a vždy vzniklo niečo úprimné, výdatné a prekvapivo lahodné. Nebol to gurmánsky zážitok v modernom zmysle slova, no napriek tomu dokázala zasýtiť, zohriať a naplniť domovovou atmosférou, ktorú mnohí z nás dnes márne hľadajú v reštauráciách.
Dnes sa k nej vraciame už nie z núdze, ale zo spomienok a zvedavosti. A zisťujeme, že práve jej obyčajnosť má hodnotu, ktorú sme si kedysi možno ani neuvedomovali – chuť skromnosti, domácej poctivosti a úprimných časov, keď aj z mála vznikli veľké veci.
Vôňa, ktorá vracia do detstva
Kto niekedy ochutnal takúto poctivú zemiakovú polievku, určite si pamätá jej typickú vôňu: majoránka, cesnak, zemiaky a hríby vytvárajú kombináciu, ktorá človeka prenesie roky späť. Objavovala sa najmä v dňoch, keď zásoby ubúdali, no rodina sa napriek tomu zišla pri teplom jedle.
Nebola to polievka na sviatočné príležitosti. Bola to polievka obyčajných dní, no zároveň mala zvláštnu schopnosť vyliečiť zlú náladu, dodať energiu po dlhom dni a pripomenúť, že aj malé veci sú dôležité.
Možno aj preto má svoje čaro aj dnes – hoci žijeme v čase preplnených obchodov a stovky druhov potravín máme na dosah, často nám chýba práve táto jednoduchosť a varenie „so srdcom“.
Babičkina zemiaková polievka krok za krokom
Potrebujete:
- 6 väčších zemiakov
- 1 cibuľu
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 mrkvu
- 1 koreň petržlenu
- kúsok zeleru
- 2 lyžice bravčovej masti
- 1 lyžičku rasce
- 1 lyžicu sušenej majoránky
- 1 liter vývaru alebo vody
- 2 hrste sušených húb
- soľ a čierne korenie podľa chuti
- 1 lyžicu hladkej múky
Postup prípravy
- Najskôr pripravte hríby.
Vložte sušené hríby do misky a zalejte ich horúcou vodou, aby zmäkli a pustili svoju lesnú vôňu. - Pripravte zemiaky.
Ošúpte ich a nakrájajte na menšie kocky, aby sa rýchlo uvarili. - Základ polievky – zápražka, bez ktorej by to nebolo ono.
Na masti opražte nadrobno nakrájanú cibuľu do zlata.
Pridajte lyžicu múky a krátko orestujte, aby vznikla jemná svetlá zápražka, ktorá polievku krásne zahustí. - Zalejte vývarom alebo vodou.
Dobre premiešajte, aby sa nevytvorili hrudky. - Teraz ide všetko do jedného hrnca:
- zemiaky
- nakrájaná koreňová zelenina
- prelisovaný cesnak
- hríby aj s vodou, v ktorej sa máčali
- soľ a rasca
Varíme približne 20 minút, kým zelenina nezmäkne a chute sa nespoja do jedného celku.
- Záver je o vôni.
Pridajte čierne korenie a majoránku, ktorú predtým medzi prstami rozmrvíte – tak pustí svoju typickú bylinkovú arómu.
A to je celé. Nijaké triky, nijaké komplikácie. Len poctivá domácnosť na tanieri.
Tajomstvo chuti očami šéfkuchára
Jeden známy belgický kuchár, ktorý sa dlhodobo venuje zelenine a jej chuťovým možnostiam, raz poznamenal:
„Hríby majú jemnú, ale zároveň prenikavú chuť, v ktorej je ukrytá podobná hĺbka ako v hľuzovkách. Aj malé množstvo dokáže premeniť obyčajné jedlo na niečo výnimočné.“
A práve to sa deje aj v tejto polievke. Sušené hríby sú jej srdcom – dodajú jej vôňu lesa, ktorá sa nedá nahradiť žiadnou modernou ingredienciou.
Babičkine overené tipy
- Chcete polievku ešte výdatnejšiu?
Pridajte pár kúskov údeného mäsa alebo kolieska klobásy. - Preferujete hustejšie polievky?
Časť uvarených zemiakov rozpučte priamo v hrnci – polievka bude krémovejšia a sýtejšia. - Majoránka je alfou a omegou.
Bez nej by zemiaková polievka stratila svoju charakteristickú vôňu.
Jednoduchá, lacná a predsa výnimočná
Zemiaková polievka je ako objatie v miske – ideálna na sychravé večery, na dni, keď potrebujeme niečo teplé a upokojujúce. Je rýchla, lacná, nevyžaduje špeciálne suroviny, a pritom chutí tak, že sa k nej človek rád vracia celý život.
Jej vôňa pripomína domov. Pripomína časy, keď jedlo nebolo o prepychu, ale o starostlivosti a zručnosti našich mám a starých mám.
Možno aj preto má chuť, ktorá prekonáva mnohé moderné delikatesy – lebo v nej cítiť láskavosť, spomienky a kus rodinnej tradície.
