Ešte donedávna ju poznali najmä morskí biológovia. Dnes sa o nej čoraz častejšie hovorí medzi rybármi, potápačmi aj dovolenkármi. Perutýn ohnivý (Pterois miles), invázna ryba s jedovatými ostňami, sa v posledných rokoch rýchlo rozšíril v Jadranskom mori. Najnovšie vedecké údaje ukazujú, že jeho populácia pri chorvátskom pobreží výrazne rastie, preto odborníci prijímajú opatrenia na sledovanie jeho výskytu a obmedzenie ďalšieho šírenia.
Perutýn pochádza z Indického oceánu a Červeného mora. Do Stredozemného mora sa dostal cez Suezský prieplav a odtiaľ sa postupne rozšíril do viacerých krajín. Prvý potvrdený výskyt v Jadranskom mori zaznamenali vedci v roku 2019 pri pobreží Talianska. V chorvátskych vodách bol prvýkrát potvrdený v roku 2021 pri ostrove Vis. Odvtedy počet pozorovaní neustále rastie.
Ako perutýn ohnivý vyzerá, si môžete pozrieť v tomto videu:
Počet pozorovaní prudko rastie
Najnovšia štúdia chorvátskeho Inštitútu oceánografie a rybárstva zaznamenala medzi júnom 2024 a januárom 2025 až 122 potvrdených pozorovaní tejto ryby pozdĺž chorvátskeho pobrežia. Vedci upozorňujú, že ide o mimoriadne rýchle šírenie invázneho druhu.
Najväčšia koncentrácia výskytu bola zaznamenaná pri ostrovoch Lastovo a Vis, pričom nové hlásenia pribúdajú aj z okolia Dubrovníka. Zvýšenú pozornosť odborníci venujú aj Národnému parku Mljet, kde chcú včas zachytiť prípadné rozširovanie populácie tejto inváznej ryby.
Človeka nenapáda, no jej ostne obsahujú jed
Perutýn ohnivý nie je agresívny a človeka aktívne nenapáda. Nebezpečenstvo predstavujú jeho dlhé chrbtové, brušné a análne ostne vybavené jedovými žľazami.
Pri náhodnom bodnutí môže dôjsť k veľmi silnej bolesti, opuchu, začervenaniu či nevoľnosti. Vo väčšine prípadov nejde o život ohrozujúci stav, poranenie však býva mimoriadne bolestivé. Väčšie riziko predstavuje pre alergikov alebo ľudí s vážnejšími zdravotnými problémami.
Odborníci odporúčajú, aby sa potápači, rybári ani turisti nepokúšali rybu chytať alebo sa jej dotýkať. Ak dôjde k poraneniu, je vhodné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Invázny predátor ohrozuje pôvodné morské druhy
Perutýn patrí medzi mimoriadne úspešných lovcov. Živí sa drobnými rybami, kôrovcami a ďalšími bezstavovcami. Keďže v Stredozemnom mori má len málo prirodzených nepriateľov, jeho populácia môže rásť veľmi rýchlo.
Vedci upozorňujú, že vysoká početnosť perutýnov môže výrazne znižovať populácie pôvodných druhov rýb, čím narúša prirodzené potravové vzťahy a ovplyvňuje fungovanie morských ekosystémov. Na rozdiel od niektorých tvrdení, ktoré sa objavujú na internete, perutýn nespása morské riasy ani inú vegetáciu. Jeho negatívny vplyv spočíva predovšetkým v intenzívnom love pôvodných morských živočíchov.
Odborníci monitorujú výskyt a podľa potreby pristupujú k odlovom
Chorvátski vedci, správcovia chránených morských oblastí a ochranárske organizácie realizujú projekty zamerané na monitorovanie výskytu perutýna. Do zberu údajov sa zapájajú aj potápači, rybári a ďalší návštevníci mora, ktorí hlásia nové pozorovania.
Súčasťou týchto projektov je pravidelné sledovanie pod hladinou, mapovanie nových lokalít a podľa potreby aj cielený odlov perutýnov v oblastiach, kde predstavujú najväčšie riziko pre pôvodné morské ekosystémy. Cieľom je spomaliť šírenie invázneho druhu a získať presnejšie údaje o jeho výskyte.
Otepľovanie mora podporuje šírenie tropických druhov
Jedným z hlavných dôvodov úspešného šírenia perutýna je postupné otepľovanie Stredozemného mora. Vyššia teplota vody vytvára priaznivejšie podmienky pre druhy pochádzajúce z tropických oblastí, ktoré sa môžu postupne presúvať čoraz severnejšie.
Vedci preto očakávajú, že sa v Stredozemnom mori budú objavovať aj ďalšie nepôvodné druhy. Medzi ne patrí napríklad štvorzubec striebristý, ktorý obsahuje silný neurotoxín a predstavuje pre človeka podstatne väčšie riziko než perutýn.
Turisti zatiaľ nemajú dôvod na obavy
Napriek rastúcemu počtu perutýnov odborníci zdôrazňujú, že bežní návštevníci chorvátskeho pobrežia nemusia podliehať panike. Ryba človeka nevyhľadáva a väčšina poranení vzniká pri neopatrnej manipulácii počas rybolovu alebo potápania.
Situáciu však vedci naďalej pozorne sledujú. Skúsenosti z iných častí Stredozemného mora ukazujú, že populácie perutýna môžu v priebehu niekoľkých rokov výrazne narásť. Práve preto je včasné monitorovanie a cielené zásahy dôležitou súčasťou ochrany morských ekosystémov.
