Pre mnohých je papierová desaťkorunáčka jednou z najikonickejších bankoviek, aké sa v bývalom Československu používali. Takmer každý si vybaví jej charakteristický motív dvoch usmiatych dievčat v tradičných krojoch. Len málokto však tuší, že nejde o anonymné či vymyslené postavy. Predlohou sa stali dve skutočné školáčky z Oravy, ktorých tváre sa na dlhé roky dostali do peňaženiek miliónov ľudí.
Ich príbeh fascinuje dodnes. Hoci od vzniku bankovky uplynuli desaťročia, medzi zberateľmi zostáva mimoriadne obľúbená a obe ženy dodnes dostávajú žiadosti o autogramy na staré desaťkorunáčky.
Bankovka, ktorú poznali celé generácie
Papierová desaťkorunová bankovka patrila dlhé roky medzi najpoužívanejšie platidlá v Československu. Prvýkrát bola vydaná v roku 1960 a po viac než štvrťstoročí sa stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Až po zavedení desaťkorunovej mince v roku 1986 ju postupne vytlačila novšia forma platidla.
Jej výtvarný návrh vytvorila významná slovenská maliarka Mária Medvecká, ktorá sa pri práci inšpirovala ľuďmi zo svojho rodného kraja. Ako predlohu si vybrala dve dievčatá z Oravy – Martu Cisárikovú a Margitu Hlaváčikovú. Ich podobizne sa následne stali základom motívu, ktorý poznalo celé Československo.
Na bankovke boli zobrazené v tradičných oravských krojoch. Motív mal symbolizovať spojenie mladej generácie s ľudovou kultúrou a slovenskými tradíciami, ktoré boli významnou súčasťou umeleckého zámeru.
Dlhé hodiny pózovania nepatrili medzi obľúbené detské zážitky
V čase, keď vznikal obraz, z ktorého neskôr vychádzal návrh bankovky, mali obe dievčatá približne desať rokov. Namiesto hier s kamarátmi ich však čakali dlhé hodiny sedenia v ateliéri.
Mária Medvecká si pripravovala fotografie, skúšala rôzne kompozície a postupne vytvárala výsledné dielo. Celý proces si vyžadoval veľa času a trpezlivosti. Samotné dievčatá si neskôr spomínali, že pózovanie ich príliš nebavilo. Ako každé deti by radšej trávili čas vonku, než nehybne sedeli pred maliarskym stojanom.
Jedna výhoda sa však predsa len našla. Keď bolo potrebné prísť na ďalšie sedenie, dostali ospravedlnenie zo školy, čo im v tom čase vôbec neprekážalo.
Netušili, že ich tváre budú poznať milióny ľudí
Ako malé dievčatá si vôbec neuvedomovali, aký význam bude mať obraz, na ktorom spolupracovali. Až po rokoch pochopili, že ich podobizne sa objavili na bankovke, ktorá sa stala jedným z najrozšírenejších platidiel v krajine.
Zaujímavé pritom je, že napriek tomu ich ľudia na ulici väčšinou nespoznávali. Ich tváre poznal prakticky každý, no len málokto vedel, komu v skutočnosti patria.
Táto zvláštna situácia sa stala zdrojom mnohých úsmevných rodinných príhod. Obe ženy neskôr viackrát spomínali, že doma bola desaťkorunáčka častou témou žartov aj veselých spomienok.
Spoločný príbeh ich spája dodnes
Hoci ich život zavial do rôznych miest, ich výnimočný príbeh zostal spoločným putom na celý život. Margita Hlaváčiková sa neskôr usadila v Trstenej, zatiaľ čo Marta Cisáriková zostala žiť v Tvrdošíne.
Ich osudy sa síce vyvíjali rozdielne, no navždy zostali spojené jednou z najznámejších československých bankoviek. Takýto príbeh nemá v histórii československých platidiel veľa obdob.
Staré desaťkorunáčky sú medzi zberateľmi stále cenné
Aj keď papierová desaťkorunáčka zmizla z bežného obehu už pred mnohými rokmi, medzi numizmatikmi patrí dodnes k obľúbeným zberateľským kúskom. Hodnota niektorých zachovaných exemplárov závisí od ich stavu, série či vzácnosti.
Mimoriadny záujem však vyvolávajú bankovky podpísané samotnými ženami, ktoré sa stali ich predlohou. Marta Cisáriková aj Margita Hlaváčiková pravidelne dostávajú od zberateľov zo Slovenska aj z Česka listy s prosbou o podpis.
Obe preto pri rôznych stretnutiach či zberateľských podujatiach príležitostne podpisujú staré desaťkorunáčky svojimi rodnými priezviskami. Takéto exempláre sa následne stávajú ešte atraktívnejšími zberateľskými predmetmi.
Symbol jednej nezabudnuteľnej éry
Papierová desaťkorunáčka dnes patrí medzi najvýraznejšie symboly obdobia spoločného československého štátu. Mnohým pripomína detstvo, školské časy, prvé vreckové alebo každodenné nákupy v časoch, keď bola neoddeliteľnou súčasťou peňaženiek takmer každej domácnosti.
Príbeh Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej zároveň ukazuje, že na bankovkách nemuseli byť vždy iba panovníci, politici či významní vedci. Niekedy sa tvárou celej jednej generácie stali obyčajné deti, ktoré v čase vzniku slávnej ilustrácie vôbec netušili, že ich podobizne raz spoznajú milióny ľudí a že ich po desaťročiach budú vyhľadávať zberatelia z oboch strán niekdajšej spoločnej republiky.
