Keď sa vrátim v spomienkach do svojho detstva, vždy sa mi pred očami objaví môj starý otec – čiperný pán, ktorý mal pre mňa pripravenú záplavu múdrych rád do života. Každú voľnú chvíľu som s ním trávil na dvore, v záhrade alebo pri krbe, kde sme často rozoberali, ako si poradiť v rôznych situáciách s minimom náradia. Jedným z najužitočnejších trikov, ktoré ma naučil, bolo štiepanie dreva bez použitia sekery. Vraj nikdy človek nevie, kedy sa mu táto zručnosť zíde. „Chlapče,“ povedal mi, keď som bol ešte malý, „nie vždy budeš mať poruke všetko, čo potrebuješ, ale to ti nesmie zabrániť dokončiť prácu. Stačí poznať dobrý postup.“
Keď sekera chýba, aj nôž vie pomôcť
Odjakživa som si myslel, že na štiepanie dreva je nevyhnutne potrebná sekera. Dedo ma však presvedčil o opaku. Vzal do rúk pevný nôž s masívnou čepeľou a ukázal, ako si s ním dokáže poradiť aj vtedy, keď je sekera v nedohľadne. „Nie je to žiadny kuchynský nožík,“ pripomenul mi. Bola to robustná pomôcka, akú často nosia turisti či zálesáci. Tvrdil, že takáto čepeľ dokáže v kritických chvíľach zachrániť aj celú výpravu, či už ste na chate v horách, alebo doma, keď sekera ostala u suseda.
Postup, ako naštiepať menšie polená
Raz sme spoločne sedeli pri ohnisku na dvore a dedo mi bez váhania predviedol, ako z pár hrubších polien spraviť menšie kúsky dreva. Najprv vzal jedno suché poleno a spravil doň jemný zárez. Na to použil krátku pílku, no poznamenal, že ak ste v prírode a pílka nie je k dispozícii, postačí aj dostatočne ostrý kameň či iný prírodný predmet. Potom do vyrezaného otvoru vložil nôž – čepeľ bola pevne zakotvená v dreve. Druhým, už nepotrebným kusom dreva začal jemne poklopkávať na chrbát noža. Bol som v nemom úžase, keď sa poleno začalo postupne štiepiť. Dedo sa spokojne usmieval: „Vidíš, chlapče? Trochu vytrvalosti a sila noža urobí svoje.“
Čo si všímať pri štiepaní menších kúskov
- Typ dreva: Suché polená sa štiepia omnoho jednoduchšie, zatiaľ čo čerstvé môžu byť tvrdšie a lepkavejšie.
- Uhol záseku: Nebojte sa do polena spraviť najprv menší otvor. Pomôže vám nasmerovať nôž presne tam, kde chcete drevo rozštiepiť.
- Bezpečnosť nadovšetko: Dedo mi vždy pripomínal, aby som držal nôž kolmo na drevo a poklepkával opatrne. Rukavice pritom dokážu ochrániť pred nepríjemným porezaním alebo odreninami.
Väčšie kláty? Na tie sú kliny
Pamätám si, keď som sa deda spýtal, čo spraviť s mohutnými klátmi, ktoré nešlo takto jednoducho rozštiepiť. Usmial sa, akoby mal na to pripravenú jasnú odpoveď. „Kliny!“ povedal nadšene. Ukázal mi, že stačí vybrať niekoľko tvrdších drevených kúskov a nožom z nich vyrobiť klinovité tvary. Tieto provizórne kliny sme potom jemne začali zatĺkať do zárezu, ktorý dedo vyhotovil na vrchole klátu. Najprv jeden, potom ďalší, a zrazu sa klát rozdelil na dve časti. Nebolo to tak rýchle ako s poriadnou sekerou, ale výsledok bol rovnaký.
Ako si vyrobiť a použiť drevené kliny
- Vyberte si tvrdšie a suché drevo – uľahčí vám to prácu, keďže kliny nebudú tak ľahko praskať.
- Tvarujte klin – ostrým nožom osekajte okraje, kým nevznikne klinovitý tvar, ktorý ľahko vnikne do dreva.
- Vytvorte zárez – pri väčšom kláte najskôr nožom alebo pílou urobte plytkú drážku, aby ste vedeli, kam klin zasunúť.
- Opatrne zatĺkajte – ak je drevo stále odolné, použite viac klinov, ktoré budete vsúvať postupne po obvode klátu, až sa rozštiepi.
Prečo si tento trik zamilujete
Väčšinu ľudí by možno nenapadlo, že drevo sa dá štiepať aj bez tradičnej sekery. Avšak táto metóda je neuveriteľne praktická. Dedo vždy zdôrazňoval, že je oveľa bezpečnejšia pre začiatočníkov, ktorí nemajú skúsenosti so sekaním. Nevzniká taký silný nárazový moment ako pri veľkých seknutiach, čím sa znižuje riziko, že by vám náradie vyletelo z ruky alebo sa drevo príliš prudko rozlomilo. Navyše nie je potrebné kupovať žiadne drahé vybavenie – vystačíte si s pevným nožom, a ak si viete vyrobiť niekoľko klinov, máte prakticky vyhraté. Taktiež je to výborné riešenie na kempovačkách či rodinných výletoch, kde vám sekera vôbec nepríde na um alebo sa nezmestí do batoha.
Drobné rady na konci príbehu
Dedo mal v rukáve vždy niekoľko overených postrehov, ktoré sa mi rokmi vryli do pamäti:
- Dôležitá je bezpečnosť – rukavice ochránia nielen pred roztrhnutím kože, ale aj pred trieskami. Ak si nie ste istí svojou zručnosťou, vždy postupujte pomaly a premyslene.
- Nezabúdajte na kvalitu dreva – ak máte možnosť, využite dobre presušené kusy. Mokré drevo alebo čerstvo zoťaté polená sa budú štiepať oveľa ťažšie.
- Trpezlivosť sa vypláca – štiepanie nožom je predsa len pracnejšie a pomalšie než so sekerou či dokonca motorovou pílou. Vydržte pri práci a výsledok vás nesklame.
- Spoznávajte prírodu – ak vám chýba pílka alebo iný nástroj, rozhliadnite sa po okolí. Pomôžu vám ostré kamene či iné prírodné prostriedky.
Všetko sa dá, keď poznáte správny postup
Odvtedy, ako ma dedo naučil tieto triky, uplynulo mnoho rokov. No vždy, keď pripravujem drevo na oheň či na kúrenie, spomeniem si na jeho starý dobrý nôž a na čas, ktorý sme spolu strávili pri ohnisku. Uvedomujem si, že práve tie najjednoduchšie riešenia bývajú často najspoľahlivejšie. Ak sa teda niekedy ocitnete na chate, v kempe alebo len jednoducho nemáte poruke sekeru, spomeňte si na túto radu od môjho deda. Zistíte, že aj s obyčajným nožom, trochou fantázie a trpezlivosti sa dajú kláty rozštiepať na menšie polienka pripravené na zapálenie ohňa. Niekedy totiž stačí málo, aby sme zvládli veľké veci.
