Po výdatnom daždi záhrada doslova ožije. Rastliny pôsobia sviežejšie, listy sa vzpriamia a kvety získajú nový lesk. Nie je to len optický dojem. Dažďová voda má vlastnosti, ktoré mnohým rastlinám vyhovujú. To však neznamená, že voda z vodovodu je nevhodná. Vo väčšine prípadov sa ňou dá bez problémov zalievať a rozdiel medzi oboma druhmi vody závisí najmä od toho, aké rastliny pestujete a aká je kvalita vody vo vašom regióne.
Prečo mnohé rastliny uprednostňujú dažďovú vodu?
Dažďová voda je vo všeobecnosti mäkšia ako voda z vodovodu. Obsahuje menej rozpustených minerálnych látok, najmä vápnika a horčíka, ktoré spôsobujú tvrdosť vody.
Po dopade má dažďová voda prirodzene mierne kyslé pH, zvyčajne približne medzi 5 a 6. Po zachytení a skladovaní sa však jej pH môže meniť v závislosti od materiálu nádrže, dĺžky skladovania aj okolitého prostredia.
Práve mäkká voda vyhovuje rastlinám, ktoré prirodzene rastú v kyslejších pôdach. Patria medzi ne hortenzie, rododendrony, azalky, čučoriedky, vresy či kamélie. Ak sa tieto druhy dlhodobo zalievajú veľmi tvrdou vodou, môže sa postupne zvyšovať pH pôdy. To následne znižuje dostupnosť niektorých živín, najmä železa, čo sa môže prejaviť žltnutím mladých listov (chlorózou).
Dažďová voda zároveň nezanecháva na listoch ani na povrchu substrátu biele vápenaté usadeniny, ktoré sa pri tvrdej vode objavujú pomerne často.
Voda z vodovodu je pre väčšinu rastlín úplne vhodná
Často sa hovorí, že dažďová voda je jediná správna voľba. Nie je to pravda. Voda z vodovodu je zdravotne bezpečná a väčšina záhradných rastlín ju znáša bez akýchkoľvek problémov.
Rajčiny, papriky, uhorky, cukety, fazuľa, hrach, šalát, kapusta, zemiaky, ovocné stromy aj väčšina okrasných rastlín pri bežnom zalievaní tvrdou vodou netrpia. Oveľa väčší význam má správna zálievka, kvalitná pôda a dostatok živín než samotný zdroj vody.
Ak však bývate v oblasti s veľmi tvrdou vodou a pestujete kyslomilné rastliny, oplatí sa ich zalievať dažďovou vodou alebo oba druhy vody striedať.
Záleží aj na teplote vody
Najvhodnejšia je voda, ktorá má približne rovnakú teplotu ako okolité prostredie alebo pôda. Dažďová voda uložená v sude sa počas leta prirodzene ohreje na vonkajšiu teplotu.
Studená voda priamo z vodovodu zdravým rastlinám spravidla neublíži. Pri rastlinách pestovaných v nádobách alebo v skleníkoch však môže byť šetrnejšie nechať ju pred zalievaním krátko odstáť, aby sa zmiernil veľký teplotný rozdiel.
Zachytávanie dažďovej vody šetrí pitnú vodu aj rodinný rozpočet
Dažďová voda predstavuje cenný zdroj závlahy, ktorý môže počas leta výrazne znížiť spotrebu pitnej vody.
Na jej zachytávanie pritom netreba drahé zariadenia. Najjednoduchším riešením je sud umiestnený pod odkvapom so zberačom dažďovej vody. Pri väčších záhradách dobre poslúžia aj plastové barely alebo IBC kontajnery s objemom približne 1 000 litrov.
Takto zachytená voda môže počas suchých období pokryť značnú časť potreby zálievky.
Prvú dažďovú vodu po dlhšom suchu radšej nezachytávajte
Počas období bez dažďa sa na streche usádza prach, peľ, lístie aj vtáčí trus. Prvý silnejší dážď tieto nečistoty spláchne.
Ak máte možnosť, nechajte prvé litre dažďovej vody odtiecť mimo nádrže. Až následne začnite vodu zachytávať. Moderné systémy zberu dažďovej vody môžu byť vybavené zariadením, ktoré tento proces zabezpečuje automaticky.
Nádrž udržiavajte čistú
Kvalita dažďovej vody závisí aj od spôsobu skladovania. Nádrž by mala byť zakrytá poklopom alebo jemnou sieťkou, aby sa do nej nedostávali listy, hmyz ani iné nečistoty.
Zakrytá nádoba zároveň obmedzuje rast rias a zabraňuje množeniu komárích lariev.
Vodu je vhodné priebežne spotrebúvať. Ak zostáva v nádobe veľmi dlho bez pohybu, môže sa zhoršiť jej kvalita.
Pred zimou nezabudnite sud alebo inú nádrž úplne vyprázdniť. Zamŕzajúca voda zväčšuje svoj objem a mohla by nádobu poškodiť.
Nie každá strecha je vhodná na zber dažďovej vody
Ak plánujete dažďovou vodou zalievať zeleninu, ovocie alebo bylinky, zbierajte ju len zo striech, ktoré neobsahujú nebezpečné materiály ani výrazné znečistenie.
Nevhodné sú najmä staré azbestocementové (eternitové) strechy alebo strechy znečistené chemickými látkami. Bez ohľadu na typ krytiny sa oplatí pravidelne čistiť odkvapy a filtre, aby sa do nádrže dostávalo čo najmenej nečistôt.
Je dažďová voda vhodná aj pre izbové rastliny?
Vo väčšine prípadov áno. Mnohé izbové rastliny, napríklad orchidey, paprade, zelenec alebo lopatkovec, mäkkú dažďovú vodu dobre znášajú. Navyše po nej nezostávajú na listoch ani na povrchu substrátu vápenaté škvrny.
Dá sa tvrdosť vody z vodovodu znížiť?
Ak máte k dispozícii dažďovú vodu, môžete ju zmiešať s vodou z vodovodu. Výsledná voda bude mäkšia než samotná voda z kohútika.
Pri izbových rastlinách môžu niektoré filtračné kanvice znížiť obsah chlóru a čiastočne aj tvrdosť vody. Ich účinok však závisí od typu filtra a pri väčšine rastlín nie sú nevyhnutné. Na pravidelné zalievanie sa neodporúča pridávať ocot ani iné kyseliny, pretože síce môžu zmeniť pH vody, ale neodstraňujú jej tvrdosť a pri dlhodobom používaní môžu nepriaznivo ovplyvniť pôdu.
Treba dažďovú vodu filtrovať?
Na bežné zalievanie záhrady postačí odstrániť hrubé nečistoty pomocou filtra v odkvape alebo sitka na nádrži. Ak je zásobník zakrytý a voda sa pravidelne využíva, zostáva vhodná na zálievku aj niekoľko týždňov.
Dažďová voda je výborným zdrojom závlahy, najmä pre kyslomilné rastliny, a zároveň pomáha šetriť pitnú vodu. Neznamená to však, že voda z vodovodu je nevhodná. Väčšina zeleniny, ovocných drevín aj okrasných rastlín pri nej prospieva bez problémov. Ak máte možnosť dažďovú vodu zachytávať, určite sa oplatí ju využívať. Ak nie, pri správnom spôsobe zalievania budú rastliny dobre rásť aj s vodou z vodovodu.
