Kým v mnohých častiach sveta lesné porasty ustupujú rozširovaniu miest, poľnohospodárstvu či ťažbe dreva, Čína už niekoľko desaťročí realizuje opačný prístup. Na severe a severozápade krajiny systematicky obnovuje poškodenú krajinu, vysádza stromy a zakladá ochranné vegetačné pásy, ktoré majú spomaliť šírenie púští a zlepšiť životné podmienky miestnych obyvateľov.
Rozsah týchto zmien je natoľko veľký, že ich zachytávajú aj satelitné snímky. Práve tie dokumentujú, ako sa niektoré oblasti, ktoré boli ešte pred desaťročiami prevažne holé alebo pokryté pieskom, postupne zazelenali.
Jeden z najväčších ekologických projektov na svete
Za touto premenou stojí program Three-North Shelter Forest Program, známy aj ako Veľká zelená stena Číny. Ide o rozsiahly štátny projekt, ktorý sa začal v roku 1978 a podľa plánov má pokračovať až do roku 2050.
Jeho hlavným cieľom nie je iba vysádzanie stromov. Rovnako dôležitá je ochrana pôdy pred veternou eróziou, obmedzenie prachových búrok, zadržiavanie vody v krajine a vytváranie priaznivejších podmienok pre poľnohospodárstvo aj miestne obyvateľstvo.
Reakcia na postupujúce púšte
Čína sa dlhé roky potýkala s rozširovaním púští, najmä Gobi a Taklamakan. Silný vietor odnášal jemný piesok na stovky kilometrov, čo spôsobovalo časté prachové búrky zasahujúce veľké mestá aj poľnohospodárske oblasti.
Okrem poškodzovania úrody sa zhoršovala aj kvalita ovzdušia a narastali zdravotné problémy súvisiace s vysokou koncentráciou prachových častíc.
Preto vznikla myšlienka vytvoriť rozsiahly systém ochranných lesných pásov, ktoré by vietor spomaľovali, spevňovali pôdu a obmedzovali ďalšie rozširovanie púští.
Projekt naplánovaný na viac než 70 rokov
Program od svojho začiatku nebol plánovaný ako krátkodobé riešenie. Je rozdelený do viacerých etáp a jeho ukončenie je naplánované na rok 2050.
Po dokončení by mal ochranný vegetačný pás zasahovať viac ako 13 provincií a dosahovať dĺžku približne 4 500 kilometrov. Práce sa sústreďujú predovšetkým do oblastí s vážne poškodenou pôdou, nízkym množstvom zrážok a vysokým rizikom dezertifikácie.
Pozrite si, ako zalesňovanie prebieha
Video približujúce priebeh projektu:
Miliardy stromov a rast lesnatosti
Podľa údajov čínskych úradov bolo do roku 2020 v rámci rôznych zalesňovacích programov vysadených viac ako 66 miliárd stromov.
Vďaka tomu sa lesnatosť krajiny zvýšila z približne 12 % na konci 70. rokov na viac ako 23 %. Tento nárast však nezabezpečil iba samotný projekt Veľkej zelenej steny. Podieľali sa na ňom aj ďalšie programy obnovy lesov, ochrany krajiny a prirodzenej regenerácie porastov.
Satelitné snímky pritom potvrdzujú, že najmä v severných oblastiach krajiny pribudlo veľké množstvo vegetácie, ktorá pomáha stabilizovať pôdu a zmierňovať účinky vetra.
Nie každý strom dokáže prežiť v púšti
Zalesňovanie suchých oblastí je oveľa náročnejšie než výsadba lesa v miernom podnebí.
V regiónoch s minimom zrážok sa používajú druhy stromov a krov odolné voči suchu, vysokým teplotám aj silnému vetru. Dôležitú úlohu zohrávajú hlboké koreňové systémy, ktoré dokážu čerpať vodu z väčších hĺbok.
V mnohých oblastiach sa zároveň upravuje povrch pôdy tak, aby lepšie zachytával dažďovú vodu. Stromy sa často vysádzajú do plytkých misiek alebo polkruhov, ktoré pomáhajú udržať vlahu v okolí koreňov.
Obnova prospieva aj živočíchom
Výskumy naznačujú, že obnova vegetácie môže mať pozitívny vplyv aj na biodiverzitu.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Communications ukázala, že obnova lesov vytvorila vhodnejšie podmienky približne pre tri štvrtiny sledovaných druhov lesných vtákov.
Vedci však upozorňujú, že rozhodujúca nie je iba výmera nových porastov. Rovnako dôležitá je ich druhová pestrosť, vek stromov, prepojenie s okolitými ekosystémami a celková kvalita lesa.
V oblastiach, kde vznikli rozmanitejšie porasty, sa postupne začali vracať aj opeľovače, drobné cicavce a ďalšie živočíchy.
Projekt má aj svoje slabé stránky
Hoci ide o jeden z najväčších ekologických projektov na svete, odborníci upozorňujú aj na jeho problémy.
Najčastejšie kritizujú výsadbu monokultúr, teda lesov tvorených prevažne jedným druhom dreviny. Takéto porasty bývajú menej odolné voči škodcom, chorobám aj klimatickým extrémom.
Otázky vyvoláva aj spotreba vody. V niektorých suchých regiónoch môže veľké množstvo stromov zvyšovať tlak na obmedzené zásoby podzemnej vody. Navyše nie všetky vysadené dreviny prežili, najmä tam, kde chýbala následná starostlivosť alebo ich poškodili požiare.
Aj preto sa v posledných rokoch čoraz viac uprednostňujú zmiešané porasty a pôvodné druhy drevín, ktoré lepšie zodpovedajú miestnym prírodným podmienkam.
Premena krajiny pokračuje
Three-North Shelter Forest Program patrí medzi najrozsiahlejšie projekty obnovy krajiny v histórii. Napriek kritike priniesol v mnohých oblastiach citeľné zlepšenie – pomohol obmedziť veternú eróziu, zvýšil množstvo vegetácie a prispel k stabilizácii pôdy.
Projekt zároveň ukazuje, že obnova krajiny v suchých oblastiach je možná, ak je založená na dlhodobom plánovaní, vedeckých poznatkoch a priebežnej starostlivosti. Skúsenosti z Číny dnes sledujú aj ďalšie krajiny, ktoré čelia podobným problémom s dezertifikáciou a degradáciou pôdy.
