Po stáročia zostávali pod vrstvami bahna, piesku a neskorších stavieb ukryté pozostatky dávnych civilizácií. Najnovší výskum v egyptskej delte Nílu ukázal, že moderné technológie dokážu odhaliť archeologické pamiatky aj tam, kde by ich tradičné metódy hľadali len veľmi ťažko. Vedci v lokalite Tell el-Fara’in identifikovali rozsiahlu podzemnú stavbu pochádzajúcu približne z obdobia pred 2 600 rokmi.
Objav zaujal odborníkov najmä preto, že vznikol kombináciou satelitného prieskumu, geofyzikálnych meraní a následného archeologického overovania. Ide o ďalší dôkaz, že moderné technológie sa stávajú čoraz dôležitejšou súčasťou archeologického výskumu.
Pozrite si video o tomto pozoruhodnom objave:
Významné mesto starovekého Egypta
Objekt bol identifikovaný v lokalite Tell el-Fara’in, ktorá je známa aj pod starovekým názvom Buto. Toto sídlo patrilo medzi najvýznamnejšie centrá Dolného Egypta a jeho história siaha viac než päťtisíc rokov do minulosti.
Mesto bolo zasvätené bohyni Vadžet, ochrankyni Dolného Egypta, a počas dlhých období zohrávalo významnú náboženskú aj politickú úlohu. Archeológovia už dlhší čas vedia, že pod povrchom lokality sa nachádzajú ďalšie nepreskúmané vrstvy osídlenia. Presná poloha mnohých stavieb však zostáva neznáma, pretože jednotlivé generácie po stáročia budovali nové objekty na ruinách starších budov.
Výsledkom sú niekoľkometrové vrstvy historických sedimentov, ktoré výrazne komplikujú výskum. Mnohé staroveké stavby dnes ležia hlboko pod povrchom a ich odhalenie si vyžaduje náročné archeologické práce.
Radar upozornil na nezvyčajné štruktúry pod zemou
Vedci využili údaje z radarovej družice Sentinel-1, ktorá patrí do európskeho programu monitorovania Zeme. Radar nedokáže priamo „vidieť“ staroveké budovy, ale dokáže zaznamenať rozdiely vo vlastnostiach podložia.
Práve takéto anomálie upozornili výskumníkov na zaujímavú oblasť v časti náleziska označovanej ako Kom C. Následne použili elektrickú odporovú tomografiu, geofyzikálnu metódu umožňujúcu vytvoriť trojrozmerný obraz podzemných vrstiev bez rozsiahleho kopania.
Merania naznačili prítomnosť rozsiahlej stavby pod povrchom. Následné archeologické sondy potvrdili existenciu konštrukcií pochádzajúcich približne z obdobia 26. dynastie, teda zo 7. až 6. storočia pred naším letopočtom.
Funkcia stavby zatiaľ nie je známa
Hoci vedci dokázali identifikovať samotný objekt a približne určiť jeho vek, jeho presné využitie zostáva predmetom ďalšieho výskumu.
Počas archeologických sond boli objavené viaceré náboženské artefakty vrátane amuletov zobrazujúcich egyptské božstvá, reliéfu bohyne Hathor či skarabea nesúceho meno faraóna Thutmosa III. Nálezy naznačujú, že miesto mohlo mať náboženský alebo ceremoniálny význam, zatiaľ však neexistujú dostatočné dôkazy na jednoznačné určenie jeho funkcie.
Vedci preto pracujú s viacerými možnými vysvetleniami. Medzi nimi sa spomína aj možnosť, že objekt súvisel s chrámovým komplexom alebo s pohrebnými aktivitami. Definitívne závery však bude možné urobiť až po ďalšom výskume.
Zaujímavosťou je aj samotná konštrukcia stavby. Objekt bol založený na rozsiahlej umelej pieskovej platforme, čo naznačuje pokročilé stavebné plánovanie a schopnosť prispôsobiť výstavbu podmienkam v nestabilnom prostredí nílskych sedimentov.
Satelitné technológie pomáhajú archeológom
Objav je významný aj z metodologického hľadiska. Archeológovia dnes čoraz častejšie využívajú satelitné snímkovanie, radarové technológie a geofyzikálne merania na identifikáciu lokalít, ktoré si zaslúžia podrobnejší výskum.
Takýto prístup môže výrazne znížiť náklady na vykopávky a zároveň pomáha chrániť cenné archeologické vrstvy pred zbytočným narušením. Mimoriadne užitočný je najmä v oblastiach, kde sa staroveké pozostatky nachádzajú pod hrubými vrstvami sedimentov alebo podzemnej vody.
Egypt môže ukrývať ďalšie neobjavené pamiatky
Odborníci predpokladajú, že podobných lokalít sa v Egypte nachádza ešte veľké množstvo. Delta Nílu bola po tisícročia jednou z najhustejšie osídlených oblastí starovekého sveta a mnohé jej pamiatky zostávajú stále ukryté pod vrstvami neskorších usadenín.
Najnovší výskum ukazuje, že kombinácia satelitného prieskumu, geofyzikálnych metód a cielených archeologických vykopávok môže pomôcť odhaliť ďalšie dôležité pamiatky bez potreby rozsiahlych zásahov do terénu.
Objav v Tell el-Fara’in tak nie je len zaujímavým archeologickým nálezom, ale aj ukážkou toho, ako moderné technológie pomáhajú odhaľovať kapitoly histórie, ktoré boli dlhé stáročia ukryté pod povrchom zeme.
