Milujete svojho štvornohého priateľa a považujete ho za člena rodiny? To je krásne – veď pes je už po stáročia najvernejším spoločníkom človeka. No práve preto je dôležité porozumieť jeho reči tela a vedieť, ktoré prejavy lásky sú preňho príjemné a ktoré naopak vníma ako stres alebo hrozbu. Mnoho ľudí to netuší a robí chyby, ktoré môžu psovi spôsobovať nepohodu – hoci neúmyselne.
Láska s rešpektom
Pes síce nerozumie ľudským slovám, no veľmi dobre cíti emócie. Vníma tón hlasu, gestá, pohyby tela aj energiu človeka. Keď je majiteľ nervózny, prenáša to aj naňho. Preto je dôležité, aby sa pes cítil v našej prítomnosti bezpečne a vedel, že mu neublížime.
Rešpektovať jeho hranice však neznamená, že ho nemáme vychovávať. Psy potrebujú jasné pravidlá, aby sa cítili isté. No súčasne by sme mali vedieť, čo im nie je prirodzené alebo príjemné – aj keď nám sa to zdá ako prejav nehy.
Prehnané objímanie môže psa stresovať
Ľudia objatie vnímajú ako symbol lásky a blízkosti. Pre psa je to však úplne iný signál. Keď ho niekto pevne zovrie do náručia, cíti sa obmedzený, pretože nemá možnosť úniku. Pre mnohé psy je to neprirodzený fyzický kontakt, ktorý môže vyvolať úzkosť alebo dokonca obrannú reakciu – napríklad vrčanie.
To, že pes objatie „trpí“, ešte neznamená, že mu je príjemné. Niektorí jedinci majú väčšiu toleranciu, iní menej. Oveľa vhodnejšie je jemné pohladenie alebo krátky dotyk, ktorý mu dá pocit istoty, nie ohrozenia.
Potreba voľnosti a slobodného pohybu
Psy sú od prírody zvedavé a aktívne tvory. Neustále držanie na krátkom vodítku ich môže frustrovať. Ak máte možnosť, doprajte mu chvíle, keď sa môže voľne vybehať – samozrejme, len tam, kde je to bezpečné a kde spoľahlivo reaguje na privolanie.
Ak ešte nie je dokonale vycvičený, používajte pevné vodítko alebo kombináciu s navíjacím. Vyhnite sa prudkým ťahom či opakovanému šklbaniu – pre psa je to nielen bolestivé, ale môže to narušiť jeho dôveru a vyvolať agresívnu reakciu voči okoliu.
Nedotýkajte sa chvosta a labiek
Mnohé psy sú citlivé na dotyky v oblastiach, ako sú labky či chvost. Deti sa ich niekedy nevedomky chytajú v domnení, že sa s nimi hrajú. No pre psa je to veľmi nepríjemné. Chvost slúži na vyjadrovanie emócií a rovnováhu – jeho ťahanie je pre psa rovnako nepríjemné, ako keby niekto človeka ťahal za vlasy.
Ak máte doma malé deti, vysvetlite im, že psík si zaslúži jemné a rešpektujúce dotyky. Tak sa naučia, že aj zviera má svoje hranice.
Dajte psovi priestor pri zoznamovaní
Nie každý človek je psovi sympatický na prvý pohľad – podobne ako ľudia, aj psy majú svoje preferencie. Keď sa stretáva s novou osobou, netlačte ho do kontaktu. Nechajte ho, aby sa priblížil sám, pričuchol si, započúval sa do hlasu a „prečítal“ si energiu človeka.
Pes používa svoj čuch ako hlavný nástroj na získanie informácií. Až keď sám uzná, že mu niekto nepredstavuje hrozbu, uvoľní sa a nadviaže kontakt.
Hladenie po hlave? Radšej nie
Málokto vie, že väčšina psov nemá rada dotyky v oblasti hlavy. Zvlášť, ak prichádzajú od vysokého človeka, ktorý sa nad psa skláňa – ten to môže vnímať ako zastrašovanie.
Ak chcete psa pohladiť, urobte to inak: pomaly natiahnite ruku smerom k jeho ňufáku, aby vás mohol ovoňať a uistiť sa, že mu nechcete ublížiť. Vyhnite sa dotykom nosa, pretože je to citlivá oblasť. Psy zvyčajne oveľa viac ocenia škrabkanie pod bradou alebo za ušami.
Pozor na priamy očný kontakt
Pre ľudí je pohľad do očí prejavom dôvery, no pre psov to môže byť signál výzvy. V psom svete je dlhý pohľad do očí spôsob, ako si jedinci merajú silu a hierarchiu. Ak sa teda neznámy človek psovi priamo pozerá do očí, ten môže zareagovať nervozitou alebo cúvnutím.
So svojím psom môžete nadviazať očný kontakt vtedy, keď už medzi vami existuje dôvera – no aj vtedy by mal byť prirodzený a nie nútený. Neustále „starenie sa“ do očí môže psovi spôsobovať napätie a stratu rešpektu.
Krátke zhrnutie vo videu
Ak si chcete všetky tieto zásady pozrieť v praxi, odporúčame krátke video z YouTube kanála Doggy Digs, ktoré stručne vysvetľuje, čo psy nemajú radi a ako sa k nim správať s rešpektom:
Záver
Psy sú úžasné bytosti, ktoré nám dávajú bezpodmienečnú lásku, no nie vždy chápu naše ľudské gestá. To, čo my považujeme za prejav náklonnosti, môžu oni vnímať úplne inak. Ak sa naučíme vnímať ich reč tela a prejavy, náš vzťah bude silnejší, dôvernejší a predovšetkým pokojnejší.
Láska k psovi totiž neznamená len hladkanie a maznanie, ale aj rešpekt, pochopenie a schopnosť počúvať, aj keď nehovorí ľudskou rečou.
