Od skorého rána je na Mnohonárodnej základni Tarin Kowt rušno. Je to z viacerých dôvodov. Nielenže nová rotácia už začala plniť úlohy stráženia, preberanie materiálu a funkcií vrcholí a odchádzajúci chalani si balia veci, ale na popoludnie sa pripravuje veľká ceremónia odovzdávania medailí NATO Non-Article-5. Príslušníci metodickej pomoci, ktorí dozerali na rotáciu, spolu s našimi dvomi novinármi odleteli deň vopred späť do Kandaháru a ja zostávam na základni Tarin Kowt, aby som mohol na ceremónii odovzdať našim chlapom medaily Vojnový veterán.
Posledných niekoľko hodín, ktoré naši vojaci strávia na základni budú už voľnejšie. Strážne úlohy už prevzala nová rotácia. Bezpečnostná situácia je stále napätá, aj včera na pravé poludnie dopadla raketa do vnútra základne. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Odchádzajúci vojaci veria, že to bola bodka za útokmi, a že v pokoji odletia do Kandaháru a o dva dni späť domov na Slovensko. Už tradične pred odchodom z operácie je potrebné zrekapitulovať celé pôsobenie a odmeniť všetkých, ktorí pôsobili v operácii Severoatlantickej aliancie. Medaily NATO Non-Article-5 nosia hrdo tí, ktorí strávili v niektorej z operácií NATO viac ako 30 dní. V našom prípade je to šesť mesiacov a každý z vojakov odchádzajúcich o pár dní z Tarin Kowt si toto ocenenie zaslúži, nielen pre dĺžku doby nasadenia, ale hlavne za profesionálne odvedenú prácu v prospech koaličných vojsk na základni, celej operácie ISAF i reprezentácie Slovenskej republiky v mnohonárodnom prostredí. Sú to profesionáli, ktorí so cťou splnili všetky úlohy a vracajú sa späť domov, aby pokračovali vo svojej službe doma pri zabezpečovaní bezpečnosti našej krajiny.
Presne takí sú aj chlapi, ktorí 17. septembra nastúpili vo vyčistených uniformách so zelenými baretmi na vystrihaných hlavách pod prístreškom spoločného oddychového centra Poppy´s v Camp Holland Mnohonárodnej základne Tarin Kowt. Ceremóniu odovzdávania medailí pripravil veliteľ našej strážnej čaty v spolupráci s veliteľstvom MNB. Austrálsky moderátor víta všetkých prítomných, špeciálne hostí z CTU (Combined Team – Uruzgan) – mnohonárodného účelového zoskupenia, ktoré je časťou americkej 10. Horskej divízie, veliteľku MNB austrálsku podplukovníčku Courtney Barbara. Zástupca veliteľa CTU plukovník Christopher Smith, ako aj veliteľka základne, nešetria slovami chvály na adresu Slovákov. Príkladné plnenie úloh hodné nasledovania je len zhrnutím celých oslavných ód, ktoré odzneli z ich úst. Navyše si austrálska veliteľka pripravila niekoľko úvodných viet v slovenčine, čo viacerým našim vojakom, aj mne osobne, po ich vypočutí doslova vyrazilo dych. Takéto gesto veliacej krajiny voči našim vojakom je veľmi významné a v mnohonárodnom zoskupení operácie ISAF aj veľmi výnimočné. Ako prvý je medailou NATO Non-article-5 dekorovaný veliteľ strážnej čaty nadporučík z Martina, ktorého profesionalitu samostatne vyzdvihla podplukovníčka aj vo svojom prejave. Ocenený veliteľ čaty vydáva povel a nastúpení vojaci krokmi vpred uvoľňujú priestor medzi jednotlivými radmi, aby zastupujúci veliteľ CTU, veliteľka základne a zástupca veliteľky pre ochranu síl mohli súbežne dekorovať vojakov nastúpených v troch radoch. Pripájam sa k oceňovaniu a vojakov, ktorí práve absolvovali svoju prvú misiu, hrdo dekorujem medailami Vojnový veterán.
Medaily sa už blyštia na hrudiach slovenských bojovníkov, keď sa o slovo prihlásil vojenský veliteľ Provinčného rekonštrukčného tímu Uruzgan, ktorý drží v rukách ešte dve špeciálne medaily. Postupne pred jednotku vystupujú naši dvaja dôstojníci, ktorí šesť mesiacov pomáhali v rámci provinčného rekonštrukčného tímu zlepšovať životné podmienky Afgancov a budovať ich vojnou zničenú krajinu. Kapitán a nadporučík sú prekvapení a dojatí. Plukovník im pripína na hruď NAVY and MARINE CORPS Achievement Medal. Kapitánovi, ktorý v posledných mesiacoch zastával pozíciu zástupcu vojenského veliteľa PRT Uruzgan, udelil americký minister pre NAVY a Marine Corps túto medailu aj za výnimočný výkon pri plnení funkcie. Podľa slov veliteľa, náš kapitán viedol viac ako 24 misií mimo základne, s cieľom zapájať do rekonštrukcie Afganistanu miestne afganské vedenie a komunity. Slovák osobne vycvičil viac ako 11 operátorov pre civilné záležitosti a podieľal sa na podpore a zabezpečení viac ako 75 miestnych národných záväzkov. Organizovaním týždenného bazáru na základni Tarin Kowt výrazne prispel k zvyšovaniu ekonomických príležitostí miestnych dodávateľov. Na záver plukovník dodal, že obaja naši dôstojníci z PRT preukázali vysokú profesionalitu a lojalitu pri plnení úloh, ktoré im boli zverené a ich plnenie bolo v súlade s najcennejšími tradíciami Armády a Námorníctva Spojených štátov Amerických.
V programe slávnostného ceremoniálu zostáva najdôležitejší bod – odovzdanie a prevzatie zodpovednosti za ochranu Mnohonárodnej základne Tarin Kowt. Odchádzajúci slovenský veliteľ strážnej čaty odovzdáva novému slovenskému veliteľovi symbolický výrez z rampy, na ktorej je upevnený kľúč symbolizujúci moc nad bránami základne. Odovzdanie a prevzatie zodpovednosti obaja velitelia hlásia zástupcovi veliteľa CTU, čo všetci prítomní ocenia dlhotrvajúcim potleskom. Na záver ceremoniálu prichádzam medzi ocenených vojakov, aby som im poďakoval za perfektný výkon služby počas šiestich mesiacov. S touto rotáciou som ako zástupca veliteľa kontingentu strávil síce iba tri mesiace, ale pri každej návšteve základne Tarin Kowt som sa vždy v tomto kolektíve profesionálov cítil výborne. Pri kontrolách na jednotlivých strážnych stanovištiach bolo vidieť, že ku svojim povinnostiam pristupujú zodpovedne a všetky procedúry majú „v krvi.“ O pár dní odletia domov a na vysoko nasadenú latku profesionality budú siahať už ich nástupcovia. Na záver oceneným vojakom v mene veliteľa slovenského kontingentu odovzdávam písomné pochvaly za september a poprajem im šťastný let domov. Po rozchode sa všetci rozpŕchnu a prijímajú gratulácie zahraničných kolegov. Pod prístreškom v Poppy´s začína rozvoniavať guláš, ktorý si chlapci stihli dopoludnia vlastnoručne navariť, a oslava môže začať. Mne treba ešte pobaliť veci, pretože o pár hodín odlietam späť do Kandaháru. Rotácia jednej z čiat strážnej jednotky pokračuje aj tam a s chlapmi sa patrí pred odletom rozlúčiť tiež.
Ťažko povedať, akú odmenu by si zaslúžili títo chlapi, ktorí o pár dní opustia nebezpečný Afganistan po polročnej službe. Plniť úlohy na malej základni, ako je táto neďaleko mesta Tarin Kowt, ktorá bola v nedávnej minulosti druhou v rebríčku počtu útokov povstalcov, je veľmi nebezpečné. Blízkosť hôr dáva výhodu odpaľovačom rakiet ukryť sa pred spravodlivosťou. Uruzgan je navyše provinciou s vysokou mierou chudoby obyvateľstva, ktoré je náchylné spolupracovať s Talibanom za skromnú odmenu. Preto je veľmi ťažké odmeniť chlapov, ktorí denne riskovali životy v službách na vchodoch do kempov a základne, ktorí v terénnych autách bez pancierovej ochrany vyrážali na miesta dopadu rakety a jej črepín. Nie každý je stavaný na nepretržité služby, ktoré nadväzujú na seba bez prestávky. Po nočnej zmene plynulo nastúpiť do pohotovosti QRT (Quick Response Team – tím rýchleho zásahu), k tomu motorizované patroly na perimetri základne, kde vás môže kedykoľvek „dať dole“ za skalou ukrytý talibanský ostreľovač. Tému ohodnotenia nemajú naši chlapi radi. Nenájdete tu totiž takého, ktorý je tu pre peniaze. Možno v minulosti sa ich niekoľko našlo, ktorí prišli do Afganistanu s vidinou lepšieho zárobku, ale po prvých týždňoch zistili, že žiadne peniaze nenahradia stratu zdravia, či života, ani odlúčenie od rodiny. Pridanou hodnotou pôsobenia v operácii je pre väčšinu to, že všetko, čo robíte je skutočne nevyhnutné a potrebné bez akýchkoľvek pochybností. Žiadny veliteľ si nedovolí zahlcovať čas vojakov činnosťami, ktoré priamo nesúvisia s vojenskou operáciou. Všetko je tu presne tak, ako má byť, a od nás sa očakáva iba stopercentný výkon našich funkčných povinností. Menšie percento by už znamenalo priame ohrozenie zdravia alebo života nás a našich kolegov. Uvedomujeme si to všetci, a preto s maximálnym nasadením plníme svoje úlohy zodpovedne.
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Pohľad bežného obyvateľa Slovenska na vojaka slúžiaceho v Afganistane nie je vždy objektívny. Akoby nechcel občan vidieť, že aj vojaci sú ľudia z mäsa a kostí, ktorým chýbajú ich rodiny, a rovnako ako civilisti prežívajú každú modrinu svojho dieťaťa, o ktorej sa dozvedia telefonicky z domu. Rozdiel je v tom, že nemôžu zobrať svoje dieťa do náručia, kedy si zmyslia, pretože je tu služba, ktorú sa dobrovoľne rozhodli plniť. Nie každý človek má fyzicky, psychicky i mentálne na to, aby hájil záujmy svojej krajiny ďaleko od jej hraníc. Nie každý dokáže so vztýčenou hlavou pokračovať v nebezpečnej práci aj po prečítaní urážlivých komentárov na rôznych serveroch píšucich o vojakoch. Zložité veci obrany a bezpečnosti sú žiaľ na okraji záujmu verejnosti, preto s podporou svojej práce môžu vojaci rátať iba od svojich rodín. Nikdy sa však nesťažujú, neprosia o pozornosť ani priazeň, iba vezmú do ruky ťažkú zbraň, nasadia si nepriestrelnú vestu a prilbu a urobia to, čo je potrebné pre zabezpečenie mieru obyvateľov svojej krajiny dúfajúc, že raz to aj bežný občan ocení.
