Prvý týždeň v Afganistane ubehol novej 16. rotácii doslova ako voda. Pri práci tu už tak býva. Preberanie techniky od našich predchodcov je zdĺhavá záležitosť práve kvôli precíznosti preberajúcich. Opálení chlapi z odchádzajúcej rotácie nám pri odovzdávaní techniky a materiálu vychádzajú v ústrety ako sa len dá. V krátkych prestávkach sa mysľou prenášajú domov. Na tvári im žiaria úsmevy pri rozhovoroch o darčekoch, ktoré nakúpili svojim manželkám, deťom, rodičom, či priateľkám. Už len pár dní ich delí od okamihu, kedy budú môcť po polroku objať svojich blízkych.

To však nie je prípad našej „16-ky“. Nás čakajú ešte dlhé mesiace vo vyprahnutej krajine plnej lietajúceho prachu a hluku lietadiel nad hlavami. Práve hluk je neoddeliteľnou súčasťou pobytu na základni v Kandaháre. Doslova nepretržite tu pristávajú lietajúce stroje od obrovských dopravných gigantov cez americké, britské a francúzske stíhačky až po dopravné a bojové vrtuľníky. K hluku prispievajú aj generátory napätia, ktoré zásobujú elektrinou celú základňu. Na základni s približne 20-tisíc vojakmi jazdí asi 8-tisíc automobilov. Kandahárska základňa – najväčšia základňa NATO na svete – pôsobí ako obrovské mravenisko. Jediný rozdiel spočíva v tom, že je na rovine. Niekoľko kilometrov vzdialené hory, odkiaľ zvyknú povstalci strieľať rakety smerom na základňu, je vidieť za každého počasia s výnimkou piesočnej búrky, ktorá nás zastihla v sobotu popoludní (4. júna). Nebola veľmi silná, ale aj tak nám sťažila dýchanie a dohľadnosť. Silný vietor prenášal oblaky prachu po základni a piesok vtláčal do nosa a uší. Každý si intuitívne natiahol kuklu cez nos, aby mohol pohodlnejšie dýchať.

Foto: Milan Vanga

Foto: Milan Vanga

Foto: Milan Vanga

Foto: Milan Vanga
Teplé počasie je zatiaľ pod svojim vrcholom. Cez deň je to okolo 40 stupňov v tieni. V najbližších dvoch mesiacoch bude denná teplota stúpať až k 50 stupňom, s výnimkami aj pár stupňov viac. Dážď je tu v tomto období veľmi výnimočný, napriek tomu už pár kvapiek spadlo aj do nášho tábora – celá „búrka“ však netrvala viac ako 30 sekúnd. Suché a horúce podnebie nás núti piť oveľa viac vody, ako sme boli zvyknutí doma. V priemere to vychádza na 9 litrov denne na osobu. Výhodou je, že balená voda je k dispozícii doslova na každom kroku pod prístreškami pri každej budove. Taký je teda Afganistan – horúco, sucho, hluk a prach. Podmienky, za ktorých tu naši vojaci pôsobia šesť a niektorí deväť mesiacov.
Vojaci odchádzajúcej rotácie si v parku techniky uložili zbalené veci do kontajnerov určených do nákladného letu a tešia sa na skorý odlet. A my, ktorí tu len začíname, im želáme, aby boli čím skôr doma so svojimi rodinami a blízkymi.