Horúčavy sú závažným rizikom pre zdravie, ktoré sa skladá z malých rozhodnutí počas dňa. Nedostatočný pitný režim, ťažké jedlo, alkohol, fyzická námaha, rýchly skok do studenej vody k týmto rizikám jednoznačne patria. Záchranná zdravotná služba ZaMED prináša odporúčania, ako zvládnuť tropické dni, čo si všímať na blízkych a kedy je už potrebné vyhľadať pomoc.
Záchranári upozorňujú, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa v európskom regióne horúčavy spájajú s viac ako 175-tisíc úmrtiami ročne. Zdravotníci pritom počas leta pravidelne riešia kolapsy z tepla, dehydratáciu, úpal či úrazy pri vode.
Hlavná záchranárka ZaMED Diana Mikešová zdôraznila, že dôležitá je prevencia, na ktorú je neskoro, keď sa človek začne cítiť zle. Treba podľa nej pravidelne piť, naplánovať si aktivity mimo najväčšej horúčavy a nepreceňovať svoje sily.
Priebežná záťaž organizmu
„Prirodzene rizikovými skupinami sú malé deti, seniori, chronicky chorí pacienti, ale aj ľudia, ktorí pracujú vonku na priamom slnku,“ doplnila Mikešová. Záchranári tak odporúčajú piť veľa vody, a to nie až vtedy, keď príde smäd. Vysoké teploty totiž organizmus zaťažujú priebežne, preto treba tekutiny dopĺňať počas celého dňa.
Európske odbory žiadajú zavedenie „ochladzovacích prestávok“ pre pracovníkov počas horúčav
Najlepšia je pritom čistá voda alebo nesladené nápoje. Osobitnú pozornosť v tomto smere treba venovať deťom a seniorom. Deti sa totiž počas horúčav prehrievajú rýchlejšie, keďže ich telo sa s vysokou teplotou vyrovnáva ťažšie než telo dospelého.
Seniori zasa nemusia pociťovať smäd tak výrazne a neuvedomujú si tak nedostatok tekutín. Úpal alebo kolaps sa podľa slov záchranárov môžu rozvíjať postupne. Prehriate organizmu sa tak nemusí začať dramaticky.
Podozrenie na úpal
„Človek môže byť najskôr len slabý, môže ho bolieť hlava alebo mu môže byť nevoľno. Ak sa pridá zmätenosť, porucha vedomia, problémy s dýchaním alebo bolesť na hrudi, už nejde o stav, pri ktorom je vhodné čakať,“ vysvetlil záchranár Patrik Brna a spresnil, že horúčavy sú záťažou najmä pre srdcovo-cievny systém.
Horúčavy, šaty, sandále a nohy ako dva sudy: Prečo nám v lete opúchajú nohy a čo s tým robiť?
Obzvlášť opatrní by tak mali byť ľudia s vysokým tlakom, srdcovými ochoreniami či chronickými diagnózami. Pri podozrení na prehriatie či úpal je potrebné človeka dostať čo najskôr mimo priameho slnka. Pomôže pritom tieň, chladnejšia miestnosť, uvoľnenie tesného oblečenia a postupné ochladzovanie.
Pri podozrení na úpal Brna odporúča osobu ochladzovať vlažnou vodou na tvári, krku a končatinách. Nikdy to však nesmie byť ľadová voda. Ak je človek pri vedomí a dokáže prehĺtať, tak mu podávame aj tekutiny.
Časté úrazy na kúpaliskách
V prípade, že sa jeho stav nezlepšuje, je zmätený, nereaguje primerane, má poruchu vedomia, problémy s dýchaním alebo sa objaví bolesť na hrudi, treba okamžite volať tiesňovú linku 155. Počas tropických dní ľudia vyhľadávajú osvieženie pri vode. To však neznamená, že riziko končí. Záchranári upozorňujú na prudký prechod z horúceho prostredia do studenej vody.
„Náhla zmena teploty môže spôsobiť reflex hlbokého nádychu. Ak sa to stane vo vode, môže dôjsť k vdýchnutiu vody a v extrémnych prípadoch až k utopeniu. Objaviť sa môže aj zrýchlené dýchanie, závrat alebo strata orientácie,“ upozornila Mikešová.
Extrémne horúčavy na pracovisku spôsobujú viaceré problémy, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vhodné podmienky
Do vody tak treba vstupovať postupne – najskôr ochladiť nohy, ruky a tvár a až potom celé telo. Zároveň záchranári upozorňujú aj na časté úrazy na kúpaliskách, jazerách či pri bazénoch. Najčastejšie riešia pády po pošmyknutí.
Ak ide o menšie odreniny, tie stačí vyčistiť, vydezinfikovať a podľa potreby prekryť. Ak ide o vážnejšie pády, krvácanie, úraz hlavy, stratu vedomia alebo podozrenie ne poranenie chrbtice, tu už je potrebné okamžite vyhľadať plavčíka alebo rovno zavolať záchranku.
Dospelí a deti na kúpalisku
Záchranári odporúčajú nekúpať sa na miestach bez dozoru, nepreceňovať svoje plavecké schopnosti a nekombinovať kúpanie s alkoholom. Dospelí by mali mať pri vode deti stále na očiach, v prípade menších detí aj na dosah ruky.
Slováci by sa mali pripraviť na extrémne horúčavy. Odborníci radia, ako schladiť domácnosť či celé mestá
Záchranári prichádzajú aj s odporúčaniami v prípade, že vidíme topiaceho sa človeka. Upozorňujú, že topiaci človek môže v panike stiahnuť pod hladinu aj dobrého plavca. Bezpečnejšie je tak privolať plavčíka, podať topiacemu sa predmet, ktorého sa môže chytiť, napríklad nafukovačku, dosku, tyč alebo inú dostupnú pomôcku.
„Ak sa podarí dostať človeka na breh a nereaguje alebo nedýcha, treba postupovať podľa pokynov operátora tiesňovej linky a začať resuscitáciu,“ uzavreli záchranári.
