Rozhodnutie rodičov či odporúčania učiteľov nie sú podľa mladých ľudí relevantné pri výbere vysokej školy. Vyplynulo to z prieskumu Motivácia pri výbere vysokej školy, ktorý realizovala Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FMK UCM) v Trnave v rámci projektu APVV s názvom Cestovná mapa digitálnej platformy zabezpečujúcej AI automatizáciu rozhodovacích procesov v oblasti komunikačnej stratégie.
Ako prieskum ukázal, generácia Z, takzvaní Post-mileniali (1997 – 2012), najčastejšie hľadá informácie na sociálnych sieťach. Pri výbere vysokej školy sa rozhodujú podľa toho, čo chcú v budúcnosti robiť, na základe atraktivity študijného programu a často sa inšpirujú od kamarátov a spolužiakov. FMK UCM vykonávala prieskum od 2. apríla do 11. mája na vzorke 574 respondentov.
Nezaváži ani vzdialenosť od domova
Výsledky prieskumu hovoria o tom, že rozhodnutie rodičov, odporúčanie učiteľov na strednej škole či vzdialenosť školy od miesta bydliska sú podľa opýtaných najmenej rozhodujúcim faktorom pri výbere vysokej školy.
Ak ide o výber konkrétnej fakulty, študenti sa rozhodujú podľa odboru, ktorému sa chcú venovať, na druhom mieste je popis študijného programu a tretím rozhodujúcim faktorom je to, či sa na fakultu robia prijímacie pohovory. Najčastejšie si pritom zisťujú informácie o univerzite a fakulte na Instagrame, nasleduje Facebook a YouTube.
Drucker chce zrušiť titulomániu. Nové školy majú vychovať ľudí, ktorí sa nestratia na trhu práce
„V rámci prieskumu sme sa taktiež zamerali na mediálne správanie generácie Z. Na sociálnych sieťach sú najčastejšie sledované reels, nasledujú stories a videá alebo fotografie. Na otázku, či si respondenti už niekedy kúpili niečo na základe odporúčania influencera, možnosť „áno“ uviedlo 50,9 percenta respondentov,“ priblížila Jana Galera Matúšová z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM.
Ako spresnila, išlo najmä o influencerov z oblasti módy, ďalej sú to zabávači a na tretí v poradí sú fitness influenceri. „Naopak, najmenej sledovaní sú popularizátori vedy a tvorcovia obsahu o udržateľnosti,“ dodala Matúšová, podľa ktorej je tento výsledok prekvapením, keďže téma udržateľnosti je u generácie Z braná ako jedna z primárnych.
Vyše hodiny denne na sieťach
Prieskumom sa ďalej zistilo, že z médií sleduje generácia Z najčastejšie sociálne siete a nasledujú podcasty a online portály. „Na druhej strane rebríčka sa ocitli tradičné médiá ako noviny (77 %), časopisy (73,2 %) a rozhlas (56,6 %),“ spresnila FMK UCM.
Mladí ľudia pritom na sociálnych sieťach trávia denne viac ako hodinu. Ak ide o podcasty, preferujú dĺžku 20 až 40 minút. Z prieskumu tiež vyplynulo, že reklama dokáže mladých osloviť najviac cez sociálne siete. Nasledujú online portály a podcasty.
