Hoci sa žiaci maďarskej národnosti môžu uchádzať o miesta na stredných školách a pokračovať tak vo vyučovaní vo svojom materinskom jazyku, často majú k dispozícii len školy v inom okrese či kraji. Na tohto týždňovom stretnutí sa na tom zhodli zástupcovia ministerstva školstva a úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny.
Ako pre agentúru SITA uviedol tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, tento problém v národnostnom školstve ministerstvo vníma a na úrovni žúp ich chce riešiť novým zákonom.
Diskusia o možných legislatívnych zmenách
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky pre agentúru SITA potvrdil, že na stretnutí diskutovali najmä o možných legislatívnych zmenách. Taktiež o väčšej zodpovednosti samosprávnych krajov pri určovaní počtov žiakov prvého ročníka stredných škôl v jednotlivých učebných odboroch.
Ministerstvo chce v novej legislatíve pojem národnostného školstva definovať, keďže, ako tvrdí, táto oblasť je špecifická ako obsahovo, tak aj z hľadiska dejín, zachovania identity a kultúry národnostných menšín.
Rómske deti v Podsadeku nie sú podľa súdu segregované, mimovládka si to však nemyslí
Podľa aktuálnych údajov Centra vedecko-technických informácií SR eviduje rezort školstva v deviatych ročníkoch základných škôl celkovo 2 696 žiakov študujúcich v maďarskom jazyk. Počet miest na stredných školách, na ktorých môžu pokračovať v štúdiu v maďarčine, je 2 747. Stredné školy teda aktuálne ponúkajú viac miest ako je počet žiakov s prípadným záujmom o štúdium.
Ministerstvo sa už zaoberalo dvomi podnetmi
Nové vedenie ministerstva sa zatiaľ zaoberalo dvomi podnetmi so žiadosťou o riešenie prijatia žiakov na stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Dodalo, že tie boli vyriešené k vzájomnej spokojnosti všetkých strán.
„Niektoré školy sa obrátili na mňa s prosbou o pomoc i v minulosti a cez ministerstvo školstva sme dodatočne riešili napríklad zvýšenie počtu žiakov prvého ročníka, ako aj otvárania učebného odboru na konkrétnej strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom maďarským,“ priblížil Bukovszky.
Podľa neho je potrebné zabezpečiť možnosť flexibilnejšie reagovať na aktuálne problémy a výzvy aj pomocou aktívnej účasti zástupcov národnostných škôl. V tejto otázke sa chce preto obrátiť na samosprávne kraje a osloviť ich s ponukou širšej spolupráce.
Školám s maďarským vyučovacím jazykom odporúča ministerstvo učiť slovenčinu ako cudzí jazyk
Bukovszky poznamenal, že Slovensko sa ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane práv národnostných menšín a Charty regionálnych a menšinových jazykov zaviazalo, že zabezpečí a umožní vyučovanie na stredných školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch.
„Myslím si, že ak sa pozeráme na súčasnú situáciu, môžeme povedať, že okrem dvoch medzinárodných dokumentov sa porušuje aj ústavné právo národnostných menšín, to znamená. právo na vzdelávanie v ich jazyku. Som za to, aby sme našli účinné riešenie za účasti všetkých zainteresovaných strán,“ dodal.
Dostupnosť škôl v samosprávnych krajoch
Agentúra SITA sa obrátila na vybrané samosprávne kraje s otázkou o dostupnosti škôl s vyučovacím jazykom maďarským, keďže sú ich zriaďovateľmi.
Podľa dát Banskobystrickej župy v posledných rokoch k znižovaniu počtu miest na týchto školách nedošlo. Podobne na tom je aj Trnavský samosprávny kraj.
Ministerstvo školstva chce viac hodín jazyka národnostných menšín do vyučovania
Nitriansky samosprávny kraj priblížil, že momentálne majú v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 55 voľných miest v školách, kde sa vyučuje v maďarčine.
Košická župa kvóty navyšuje v odboroch, o ktoré je záujem a absolventi sa po ich štúdiu vedia uplatniť na trhu práce. Aktuálne o navýšenie počtu žiakov oproti stanoveným kvótam požiadali z desiatich župných stredných škôl dve.