Ešte pred pár desaťročiami bolo úplne normálne, že sa žilo „na dome“. Pod jednou strechou bývali starí rodičia, rodičia, deti, často aj ďalšia rodina. Dom mal veľké izby, povalu, komoru, záhradu. Priestor sa neriešil v metroch štvorcových, ale skôr v tom, či je ešte kam dať ďalší kredenc alebo posteľ.
Dnes štart do dospelého života vyzerá úplne inak. Mladý Bratislavčan často rieši, či si môže dovoliť jednoizbový byt veľký ako väčšia garáž. Obývačka je zároveň spálňa, pracovňa aj jedáleň. A cena? Taká, za ktorú mali rodičia kedysi celý menší dom. Čo sa stalo medzi týmito dvomi svetmi a prečo sa nové byty v Bratislave tak viditeľne zmenšujú?
Kam sa stratili byty so 70 metrami?
Na Slovensku už roky vidno jasný trend: nové byty majú menšiu podlahovú plochu než tie, v ktorých vyrastali dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici. Kým kedysi bola priemerná výmera bytu okolo 70 – 80 m², dnes sa veľká časť mladých ľudí reálne zmestí do polovičnej metráže. Jedno- a dvojizbové byty okolo 30 – 40 m² patria medzi prvé, ktoré sa z nových projektov vypredajú.
Developeri to veľmi dobre vedia a malé jednotky ponúkajú ako dostupné bývanie alebo ideálnu investíciu. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho: byty sú drahé, hypotéky prísne, tak sa zmenšili. Realita je však trochu zložitejšia.
Nie je to len o developeroch. Kto nám kráti metre?
Ceny pozemkov v Bratislave dlhodobo rastú, vhodných lokalít nie je nekonečne veľa a nové projekty musia spĺňať čoraz prísnejšie požiadavky. Každý meter štvorcový je drahý a výsledná cena bytu tiež. Ak rastie cena za meter, jediné, čo sa dá osekať, je samotná metráž. Menší byt má nižšiu absolútnu cenu a nižšiu splátku hypotéky, takže je pre kupujúceho aspoň ako-tak dosiahnuteľný.
Zmenila sa aj štruktúra domácností. Pribúda single život, páry bez detí, ľudia, ktorí prichádzajú do Bratislavy na pár rokov za prácou. Pre nich je menší byt logickou voľbou. Chcú žiť v meste, mať všetko po ruke a nie stráviť dve hodiny denne v zápchach. Daňou je priestor, ktorý by staršia generácia považovala za nepredstaviteľne malý.
Keď v tvojom byte nikdy nebude spať ten, kto ho kúpil
Dôležitú úlohu zohrávajú aj drobní investori. Malé byty sa ľahko prenajímajú, študentom, single ľuďom, mladým profesionálom. Prenájom garsónky či dvojizbáku v dobrej lokalite je často istota, vždy sa nájde niekto, kto ju potrebuje.
Preto sú na trhu množstvá malometrážnych bytov, ktoré kupujú ľudia nie na vlastné bývanie, ale ako investíciu. Menší byt znamená nižšiu vstupnú cenu, stabilný dopyt po prenájme a dobrú šancu na budúci predaj. O tie isté byty tak často súperia mladí, ktorí túžia po prvom domove, aj tí, ktorí v nich nikdy neprespia jedinú noc.
Chceli sme trojizbák, ale berieme dvojizbák
Realita mnohých kupujúcich je podobná. Prídu s predstavou väčšieho bytu, ideálne s balkónom a dobrým úložným priestorom. Po strete s cenami a hypokalkulačkou však nastúpi séria kompromisov. Ustúpi sa v metráži, v dispozícii, vo vybavení. Niekto sa vzdá balkóna, iný samostatnej izby. Z bytu, ktorý mal byť dočasný štart, sa stáva trvalé riešenie. Tým sa pomaly posúva aj náš štandard. To, čo by ešte pred generáciou pôsobilo stiesnene, dnes berieme ako normu.
Mikrobyty. To, čo dnes obdivujeme v Paríži, možno zajtra zažijeme doma
To, čo dnes vidíme v Bratislave, sa už roky deje v iných metropolách. V Paríži či Londýne je bežné, že ľudia žijú v mikrobytoch do 30 m² – posteľ, kuchynka a obývačka v jednom. Ešte ďalej zašli mestá ako Tokio či Hongkong, kde existuje aj kapsulové bývanie, extrémne malé jednotky s minimom pohodlia. Práve tieto extrémy spustili v niektorých mestách diskusiu, či by sa mikrobyty nemali regulovať. Otázka znie, kam až chceme na Slovensku zájsť, aby sme pri zmenšovaní bytov neprekročili hranicu komfortu a zdravého rozumu?
Stiesnené metre, stiesnená hlava
Priestor nie je len číslo v inzeráte, ale aj pocit vzdušnosti, súkromia a možnosti zavrieť dvere. Keď nemáme doma žiadny kút len pre seba, pracujeme z kuchynského stola a partnerovi či deťom nie je kam uhnúť, napätie v domácnosti prirodzene rastie a človek môže podvedome cítiť frustráciu. Menší byt však nemusí byť automaticky zlý, rozdiel medzi stiesneným a útulným nebýva v metroch, ale v tom, ako je navrhnutý. Premyslená dispozícia, dostatok úložných priestorov, svetlo či možnosť vyjsť aspoň na malý balkón dokážu urobiť veľa. Problém nastáva vtedy, keď je malý byt čisto núdzové riešenie a človek už pri kúpe cíti, že je to vlastne málo, ale na viac nemám. Vtedy by otázka bývania nemala byť len o tom, či to vyjde v kalkulačke, ale aj o tom, či sa v takom priestore dá normálne žiť, oddychovať a fungovať s tými, s ktorými domácnosť zdieľame.
Budúcnosť na menšej ploche?
Je pravdepodobné, že dopyt po menších bytoch bude pokračovať. Slováci sú už dnes ochotní bývať na menšej ploche, ak im to umožní bývať samostatne alebo investovať do nehnuteľnosti. Otázkou je, kam sa posunieme ďalej. Či skončíme pri skutočných mikrobytoch, alebo si povieme, že každý človek potrebuje určitý minimálny priestor na dôstojný život. Isté je jedno, že veľký byt prestáva byť samozrejmosťou, stáva sa voľbou a často aj luxusom.
