Premiér Robert Fico po podpise memoranda k podpore výroby primárneho hliníka v spoločnosti Slovalco deklaroval záujem vlády obnoviť produkciu v Žiari nad Hronom. Zdôraznil, že finančné prostriedky potrebné na prijatie opatrení „nemajú ísť z vreciek občanov„.
Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu má ísť o zmenu využitia príjmov z Environmentálneho fondu, pričom vláda chce „kopírovať schému pomoci“ z Nemecka. Zástupkyňa Hydro Aluminium označila podpis za štart procesu, no zdôraznila, že memorandum nie je samo o sebe dohodou o reštarte.
Cieľom je reštart výroby v Slovalcu
Fico po podpise memoranda prirovnal rokovania k futbalu a deklaroval záujem vlády na návrate výroby: „Vláda Slovenskej republiky má eminentný záujem, aby sa tu v Žiari nad Hronom obnovila výroba primárneho hliníka.“ Premiér uviedol, že memorandum stanovuje kroky na najbližšie obdobie a prvé pracovné stretnutie k jeho realizácii má byť v pondelok o 14.00 h na Úrade vlády v Bratislave.
Fico chce do konca februára riešenie pre Slovalco, avizuje bytovú výstavbu aj strategické projekty
Robert Fico zároveň zopakoval, že Slovalco je „typickým príkladom, typickou obeťou zle nastavených klimatických cieľov a klimatickej politiky Európskej únie„. Firma podľa neho musela v roku 2022 zastaviť výrobu primárneho hliníka „kvôli enormným cenám elektrickej energie„ a keďže v tom istom roku „nedostala žiadnu podporu ani pomoc“ od vtedajšej vlády, pristúpila „k najdrastickejšiemu rozhodnutiu – a to je k zastaveniu výroby“. Tento krok označil za drastický aj preto, že ide o podnik schopný vyrábať „kritický materiál“.
Schéma kompenzácií a ceny elektriny
Premiér uviedol, že vláda chce otvoriť rokovanie s Európskou komisiou o úprave slovenskej schémy kompenzácií pre energeticky náročné podniky. „Naším záujmom… je obrátiť sa na Európsku komisiu, aby nám odsúhlasila zmenu štátnej schémy… ktorá je presne určená pre firmy ako je Slovalco,“ povedal. Podľa Fica má byť schéma parametrami bližšia Nemecku a zároveň v súlade s pravidlami EÚ.
Kabinet podľa neho chce „maximalizovať možnosti štátnej schémy“ – vrátane nastavenia základu výpočtu kompenzácie nepriamych nákladov „na 1,5 % hrubého produktu firmy“ a možnosti použiť „viac ako 25 %“ príjmov z emisných povoleniek na kompenzácie. Súčasťou návrhov je aj zníženie príspevkov do jadrového fondu a riešenie 10-ročnej zmluvy o dodávkach elektriny za komerčné ceny zo zdrojov kontrolovaných štátom.
Fico zároveň poukázal na európsky rozmer témy a na summite EÚ 18. a 19. marca očakáva návrhy Európskej komisie na zníženie cien elektriny. Ako konkrétny návrh spomenul oddelenie cenotvorby elektriny od ceny plynu a avizoval, že požiadal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o zvolanie medzinárodného stretnutia regulátorov s cieľom pripraviť odborné návrhy. Za „najväčší problém“ označil systém emisných povoleniek ETS.
Zdrojom majú byť príjmy z povoleniek
K financovaniu opatrení Fico uviedol, že nebudú stáť daňových poplatníkov ani jediný cent. „Najpodstatnejšia veta, ktorú však musím povedať, je na toto sa neposkladajú občania Slovenskej republiky ani jedným jediným centom. Výlučne sa bavíme o schéme príjmov, ktoré máme z predaja emisných povoleniek,“ dodal.
Premiér zdôraznil aj európsky rozmer reštartu: „My riešime náš slovenský problém, ale súčasne riešime vážny európsky problém,“ uviedol s tým, že obnovenie výroby v Žiari nad Hronom by podľa odhadu znamenalo, že „o 17 % narastie produkcia hliníku v rámci Európy“. Poukázal aj na dovoznú závislosť Európy, ktorá podľa neho dováža hliník najmä z Číny a ďalších krajín.
Výkonná viceprezidentka Hydro Aluminium uviedla, že podpis memoranda je štartom procesu smerom k možnému reštartu výroby. Zároveň zdôraznila, že memorandum samo o sebe nie je dohodou o reštarte, ale rámcom na hľadanie riešení – vrátane podmienok prístupu ku konkurencieschopnej energii a nepriamych kompenzácií.
Memorandum sa opiera o zdroje z Environmentálneho fondu
Taraba uviedol, že memorandum sa opiera o zdroje z Environmentálneho fondu, pričom zdôraznil, že nejde o príjmy štátneho rozpočtu ani daňových poplatníkov.
Kritizoval výšku kompenzácií v minulosti a tvrdil, že v roku 2024 sa kompenzácie zvýšili na vyše 55 miliónov eur. Zároveň potvrdil zámer priblížiť schému Nemecku, kde podľa neho smeruje 35 % príjmov z fondu na podporu ťažkého priemyslu. Súčasťou balíka má byť aj riešenie 10-ročných kontraktov na elektrinu za trhových podmienok v spolupráci so štátnymi energetickými firmami.
Generálny riaditeľ Slovalco Milan Veselý zdôraznil potrebu dlhodobých kontraktov: „My potrebujeme dlhodobé zmluvy. To sú tie takzvané PPA zmluvy.“ Firma podľa neho očakáva komerčné rokovanie a komerčné ceny pri 10-ročnom kontrakte. Rokovania budú podľa Veselého zložité aj pre nejasnosti okolo nepriamych kompenzácií a uhlíkovej dane, pričom kľúčom je konkurencieschopná cena elektriny vzhľadom na globálnu konkurenciu.
Memorandum o porozumení so slovenskou vládou vytvára rámec na posúdenie možného opätovného spustenia pozastavenej výroby primárneho hliníka, ktorá bola ukončená v roku 2023 pre vysoké náklady na energiu a nepriaznivé rámcové podmienky.
Kritická surovina a návrat k primárnej výrobe
Memorandum podľa Slovalca potvrdzuje spoločnú ambíciu hľadať riešenia na obnovu výroby v závode v Žiari nad Hronom, ktorý firma označuje za modernú a energeticky efektívnu hlinikáreň. Spoločnosť zároveň uvádza, že prípadné obnovenie výroby by posilnilo bezpečnosť dodávok hliníka pre Slovensko aj Európu, keďže hliník je surovina, ktorú Európska únia aj NATO označujú za kritickú.
Generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý uviedol: „Táto dohoda predstavuje dôležitý krok pri posudzovaní toho, či môže byť Slovalco prevádzkované konkurencieschopne a predvídateľne. Po niekoľkých rokoch náročných rámcových podmienok na Slovensku oceňujeme úsilie vlády a štátnej správy identifikovať riešenia, ktoré môžu posilniť výrobu nízkouhlíkového hliníka,“ hovorí Milan Veselý, generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco.
Podmienky reštartu: kompenzácie ETS a dlhodobá elektrina
Memorandum definuje opatrenia, ktoré majú slovenské orgány presadzovať s cieľom podporiť podmienky pre reštart, pričom Slovalco za kľúčové považuje najmä kompenzačný mechanizmus súvisiaci s emisnými povolenkami: „V prvom rade ide o plnú kompenzáciu nákladov, ktoré zvyšuje európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami a ktoré sa premietajú do cien elektriny.“ Zároveň má byť podmienkou aj uzatvorenie dlhodobej zmluvy na nákup elektriny za konkurencieschopných podmienok a nastavenie regulačného prostredia porovnateľného s priemyselne vyspelými krajinami EÚ.
Reštart je technicky možný, rozhodne ekonomika projektu
Firma dodáva, že napriek dlhšiemu odstavení výroby je reštart technicky možný: „Napriek tomu, že hlinikáreň je zatvorená viac ako tri roky, opätovné spustenie prevádzky je stále technicky uskutočniteľné.“
O spustení výroby sa rozhodne až po vyhodnotení, či je možné vytvoriť ekonomicky životaschopný scenár reštartu. Ten má byť postavený na stabilných a predvídateľných podmienkach, priaznivej situácii na trhu a dlhodobej dodávke elektriny. Konečné rozhodnutie má byť prijaté v súlade so štandardnými investičnými kritériami vlastníkov. Nasledujúca fáza sa má zamerať na rokovania so slovenskými aj európskymi orgánmi.
Súčasťou majú byť aj komerčné rokovania o dlhodobej dodávke elektriny. Cieľom je nadviazať na memorandum konkrétnou implementačnou dohodou.
Chýbajú garancie pracovných miest
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) návštevu premiéra v hlinikárni Slovalco a podpísanie memoranda o podpore obnovy výroby kritizuje. Podľa SaS ide o nezáväzný dokument bez konkrétnych garancií pracovných miest a oneskorené priznanie zlyhaní vlády v energetickej politike.
Fico volá po riešení likvidačných cien elektriny. Zatiaľ čo niektoré štáty platia 50 eur za megawatthodinu, Slovensko je nad stovkou - VIDEO
Tímlíder SaS pre hospodárstvo a poslanec Karol Galek uviedol, že memorandum podľa neho neobsahuje kľúčové odpovede. „Fico na tlačovej besede hovoril o obsahu, ale v memorande chýba to najdôležitejšie – koľko pracovných miest vznikne a aké budú. Kto tam bude pracovať? Dobre platení Slováci, alebo lacná pracovná sila zo zahraničia? Kedysi tam pracovalo približne 500 ľudí plus subdodávatelia. O tom však premiér nehovoril ani slovo,“ povedal.
SaS zároveň pripomenula, že Slovalco prerušilo výrobu v roku 2023 v súvislosti s energetickou krízou a tvrdí, že situácii sa dalo predísť, ak by štát mal pripravené mechanizmy podpory pre energeticky náročný priemysel. Galek poukázal na envirofond a kritizoval, že dostupné zdroje sa podľa neho v minulosti nevyužili na udržanie konkurencieschopnosti podnikov.
Pomoc pre priemysel a výzva Sakovej
Opozičná strana zdôrazňuje, že prípadná pomoc musí byť konkrétna a v súlade s pravidlami. „Ak má štát pomôcť, musí to byť transparentné, notifikované a spravodlivé,“ uviedol Galek. Ako možné riešenia spomenul napríklad mechanizmy typu ARENH či využitie mimoriadnych ziskov v energetike.
„Energeticky náročné firmy stratili konkurencieschopnosť a pri prvej kríze zatvárali brány. Dnešné memorandum je len oneskorené čiastočné opravovanie toho, čo Fico pred rokmi pokazil. Potlesk si za to určite nezaslúži,“ skonštatoval Galek.
Zároveň vyzval ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby vláda pri podpore priemyslu nezopakovala chyby z predchádzajúcej energopomoci a zohľadnila najmä ľudí, ktorí v podnikoch pracujú alebo budú pracovať.
„Po energochaose a škandále, keď pomoc nedostali tí, čo mali, a dostali ju tí, čo nemali, ministerku Sakovú takmer nevidno. O to dôraznejšie ju vyzývame, aby pomoc pre priemysel tentoraz nezbabrala. Ak vláda ide pomáhať, musí myslieť v prvom rade na ľudí, ktorí v tých podnikoch pracujú a budú pracovať – nie na vlastné politické záujmy a oligarchov,“ dodal Karol Galek.
Priemyselné zväzy a zamestnávatelia reštart podporujú
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa zhodli, že podpísanie memoranda je signálom, že Slovensko chce zachovať a rozvíjať svoje strategické priemyselné kapacity. Prípadný reštart Slovalca je kľúčový pre priemysel, región i energetickú bezpečnosť Slovenska aj EÚ.
„Obnovenie výroby primárneho hliníka v Slovalcu vnímame ako strategickú nevyhnutnosť pre Slovensko. Ide o kľúčový krok k posilneniu našej konkurencieschopnosti, rozvoju dodávateľských reťazcov a podpore zamestnanosti v regióne,“ skonštatoval prezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
Vytvorenie podmienok na prípadné opätovné spustenie výroby hliníka na Slovensku podporujú aj priemyselné zväzy. „Hliník je kritická surovina číslo jeden v Európe. Je nevyhnutný pre automobilový priemysel aj obranný sektor. Ak by došlo k vážnemu narušeniu dodávateľských reťazcov, bez hliníka nebudeme schopní vyrábať,“ uviedol generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Ukončenie výroby pre vysoké ceny elektriny
Asociácie pripomenuli, že hlinikáreň v Žiari nad Hronom ukončila výrobu v roku 2023 pre vysoké ceny elektrickej energie. Obe sa však zhodli, že primárne hlinikárne patria medzi vzácne strategické prevádzky, snahu o vytvorenie podmienok pre reštart výroby v Slovalcu preto privítali.
Samsung údajne zvažuje odchod zo Slovenska, v hre sú stovky až tisíce pracovných miest - VIDEO
„Za súčasných podmienok nedokáže v Európskej únii dlhodobo fungovať žiadna hlinikáreň bez mechanizmov, ktoré aspoň čiastočne kompenzujú vplyv vysokých cien elektriny. Nejde o zvýhodňovanie konkrétnych firiem. Ide o udržanie výroby, pracovných miest a strategických kapacít v Európe,“ uviedol Lasz s tým, že ceny elektriny sú výrazne ovplyvnené systémom emisných povoleniek (EÚ ETS). Podľa APZD sa tento nástroj v praxi čoraz viac správa ako volatilný finančný produkt, ktorého cenové výkyvy výrazne znižujú predvídateľnosť výroby v energeticky náročných odvetviach.
Reštart je technicky možný
Hoci je primárna výroba hliníka v Žiari nad Hronom viac ako tri roky odstavená, Slovalco jej reštart považuje za technický možný. „Vlastníci od roku 2023 realizovali významné investície s cieľom zachovať túto možnosť. Kľúčové odborné kapacity a know-how zostali zachované. Rozhodujúce bude vytvorenie komerčne životaschopného scenára, založeného na stabilných rámcových podmienkach a dlhodobej zmluve na dodávku elektrickej energie za konkurencieschopných podmienok,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý, ktorý je zároveň viceprezidentom APZD aj člen prezídia AZZZ.
Doplnil, že rozhodnutie o opätovnom spustení bude závisieť od toho, či sa podarí vytvoriť komerčne životaschopný scenár reštartu, založený na celkovom nastavení rámcových podmienok a dlhodobej zmluve na dodávku elektrickej energie za konkurencieschopných trhových podmienok.
APZD pripomenula, že Slovalco pred zastavením výroby priamo zamestnávalo 450 až 500 zamestnancov a nepriamo na neho bolo naviazaných ďalších takmer 2000 pracovných miest. Potenciálny reštart by tak podľa priemyselných zväzov priniesol nové pracovné príležitosti v regióne a posilnil celý priemyselný ekosystém.
Význam hliníka ako kritickej suroviny EÚ
Reštart výroby podporuje aj Klub 500 a poukazuje na význam hliníka ako kritickej suroviny EÚ a na potrebu systémových opatrení pre energeticky náročný priemysel.
Klub 500 uvádza, že zastavenie výroby v Slovalcu v januári 2023 znamenalo stratu jedinej primárnej produkcie hliníka na Slovensku a oslabenie priemyselnej sebestačnosti, pričom dopyt po hliníku bol podľa neho nahradený dovozom z Ruska či Číny s vyššou emisnou stopou.
Kľúčovým problémom prevádzky energeticky náročných podnikov na Slovensku sú dlhodobo nastavené podmienky, ktoré ich znevýhodňujú oproti konkurencii. Najväčšiu záťaž podľa Klubu 500 predstavujú vysoké nepriame náklady na CO₂ premietnuté do cien elektriny, pričom európska legislatíva umožňuje tieto náklady kompenzovať. Klub zdôrazňuje, že nejde o výnimočnú pomoc pre jednu firmu, ale o legitímny systémový nástroj určený pre všetky energeticky náročné podniky, a že kompenzácie nie sú hradené z daní občanov, ale z výnosov z predaja emisných kvót.
Klub 500 zároveň oceňuje, že memorandum otvára tému zvýšenia zliav z prenosových poplatkov pre energeticky náročný priemysel tak, aby sa Slovensko priblížilo podmienkam v priemyselne silných krajinách, ako je napríklad Nemecko. Cieľom má byť odstránenie konkurenčného znevýhodnenia slovenských podnikov a priblíženie ich podmienok štandardu v priemyselne vyspelých krajinách, pričom konečné rozhodnutie je v kompetencii regulátora.
„Je dôležité nastaviť podmienky tak, aby moderné a relatívne nízkoemisné prevádzky mohli dlhodobo fungovať na Slovensku. Presun výroby do krajín s vyššou uhlíkovou stopou by nepriniesol ani ekonomický, ani environmentálny prínos. Slovensko preto potrebuje rovnaké podmienky, aké majú naši konkurenti,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
