Ovocie je symbolom zdravého životného štýlu a väčšina ľudí ho konzumuje denne v presvedčení, že robí niečo dobré pre svoje telo. Len málokto si však uvedomuje, že spolu s vitamínmi a vlákninou môže prijímať aj zvyšky pesticídov, fungicídov a iných chemických látok používaných pri pestovaní.
Opláchnutie ovocia pod tečúcou vodou je síce bežná prax, no viaceré štúdie ukazujú, že to dôkladné odstránenie pesticídov často nestačí. Tie totiž často preniknú do šupky a do dužiny ovocia, kde sa ich už zbaviť nedokážeme.
Najviac diskutovaným príkladom sú jablká, hrozno a bobuľové ovocie, najmä čučoriedky. Práve tie sa pravidelne objavujú v rebríčku takzvaného „Dirty Dozen“, ktorý zostavuje Environmental Working Group. Ide o zoznam druhov ovocia a zeleniny, pri ktorých sa najčastejšie zistili rezíduá pesticídov.
Ako veľké riziko pre bežného spotrebiteľa predstavujú zvyšky pesticídov v ovocí?
Riziko, ktoré pre bežného spotrebiteľa predstavujú zvyšky pesticídov v ovocí, nezávisí len od samotnej prítomnosti chemických látok, ale od viacerých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ako vysvetľuje prof. Ing. Jozef Golian, Dr., predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied a odborník na bezpečnosť potravín, rozhodujúce je množstvo rezíduí pesticídov v konkrétnom ovocí, dávka, ktorú človek skonzumuje, frekvencia konzumácie, ale aj individuálne vnútorné faktory organizmu, ako je vek, zdravotný stav či genetická predispozícia:
Jedovatý koktail na tanieri. Európske jablká sú plné pesticídov, varujú ekológovia
„Dlhodobý príjem môže byť pre dispozičným faktorom pre vznik karcinogénnych procesov v organizme. Môžu to byť aj poruchy nervovej sústavy, poruchy imunity a poruchy reprodukčnej sústavy.“ Jednorazová konzumácia ovocia s obsahom pesticídov v rámci povolených limitov zvyčajne nepredstavuje akútne zdravotné riziko, problém však môže vzniknúť pri dlhodobom a pravidelnom príjme malých dávok týchto látok.
Časť pesticídov dokáže preniknúť do ovocia
Pri pesticídoch treba počítať aj s tým, že časť z nich dokáže preniknúť nielen na povrch, ale aj do šupky či priamo do dužiny ovocia, a v takom prípade ich už nie je možné úplne odstrániť umývaním.
„Rezíduá pesticídov nie je vidieť a ani cítiť, čiže ich prítomnosť ani v šupke ani v dužine senzoricky nezistíme. Pokiaľ máme vlastnú úrodu jabĺk bez postrekov, tak nie je také riziko ich konzumovať so šupkou. Ak máme jablká dovážané a predpokladáme, že boli ošetrené pesticídmi tu by som odporúčal umývanie a striedmo aj ich ošúpanie. Takto znížime obsah rezíduí pesticídov v nich. Čiže striedmosť je aj v tomto prípade dôležitá zásada,“ dodáva profesor.
Domáce vs. dovážané ovocie: Má pôvod význam?
Rozdiel medzi domácim a dovážaným ovocím z pohľadu pesticídov nie je vždy jednoznačný, no podľa odborníkov má sledovanie pôvodu pre spotrebiteľa zmysel. Ako vysvetľuje prof. Golian, obsah pesticídov v ovocí, či už domácom alebo dovážanom, musí byť vždy overený úradnými kontrolami. Dovážané ovocie podlieha kontrole pri vstupe na trh a v rámci Európskej únie sa zároveň uznávajú aj výsledky kontrol z krajín pôvodu. To však podľa profesora automaticky neznamená, že takéto ovocie je úplne bez rezíduí pesticídov.
„To, že je ovocie kontrolované, ešte neznamená, že v ňom rezíduá pesticídov nebudú,“ upozorňuje prof. Golian. Práve preto zohrávajú dôležitú úlohu aj samotné obchodné reťazce, ktoré si robia vlastné interné kontroly. Tie zvyšujú šancu, že ovocie s vyšším obsahom pesticídov sa zachytí ešte predtým, než sa dostane k spotrebiteľovi.
Pri domácej produkcii je situácia o niečo prehľadnejšia. Slovenské ovocie je kontrolované národnými orgánmi úradnej kontroly potravín a kontaminované produkty by sa do obchodnej siete nemali dostať. Zároveň ide často o ovocie, ktoré nebolo dlhodobo skladované ani prepravované na veľké vzdialenosti. „O domácom ovocí jednoducho vieme viac ako o dovezenom,“ hovorí profesor, a práve to zvyšuje predpoklad jeho kvality a bezpečnosti.
Ako obmedziť príjem pesticídov
Profesor odporúča, že najdôveryhodnejším krokom k zníženiu konzumácie pesticídov v ovocí je dopestovať si vlastné jablká, kde nebudeme používať pesticídy alebo naozaj len v nevyhnutnej miere.
„Pokiaľ nemáme možnosť si jablká alebo iné ovocie si dopestovať, môžeme si ich nakúpiť od slovenských dodávateľov, o ktorých vieme koľko postrekov používajú a dá sa im dôverovať,“ dodáva prof. Golian s tým, že pokiaľ nemáme ani túto možnosť a nakupujeme jablká v obchodných reťazcoch, odporúča nenakupovať len v jednom reťazci, ale vo viacerých a tiež rôzne odrody:
„Taktiež pokiaľ možno zamerať sa najprv na slovenské odrody a potom na tie z dovozu. Aj v tomto prípade platí striedmosť v stravovaní lebo len tak sa vyhneme dlhodobejšiemu príjmu pesticídov z jabĺk z toho istého zdroja.“
Roztok sódy bikarbóny alebo octu namiesto vody?
Umývanie ovocia pod tečúcou studenou vodou dokáže odstrániť časť nečistôt, baktérií, drobného hmyzu a povrchových chemických látok. Odborníci sa zhodujú, že ide o základný krok, ktorý by sa nemal vynechávať. Problémom však je, že voda nedokáže odstrániť všetky pesticídy – najmä tie, ktoré sa počas rastu plodu dostali do šupky alebo priamo do dužiny.
„Rezíduá pesticídov nie sú len na povrchu ale aj vo vnútri, kde sa dostávajú počas rastu, teda keď jablko zväčšuje svoj objem. Je to mýtus, navyše by to viedlo k vysokej spotrebe sódy bikarbóny a efekt by sa nedostavil. Základom je intenzívne oplachovanie vo vode,“ vysvetľuje profesor. Práve preto je akýkoľvek spôsob umývania vždy len čiastočným riešením.
Niektoré vedecké štúdie z posledných rokov naznačujú, že roztok vody a sódy bikarbóny môže byť pri odstraňovaní povrchových pesticídov účinnejší než samotná voda. Výskumy realizované v laboratórnych podmienkach ukázali, že pri určitých pesticídoch dokáže sóda bikarbóna rozložiť chemické väzby na povrchu šupky a uľahčiť ich zmytie, najmä pri jablkách. Tieto výsledky však platia najmä pre laboratórne podmienky a povrchové zvyšky pesticídov, čo je rozdiel oproti reálnemu pestovaniu a skladovaniu ovocia.
Tieto zistenia však profesora Goliana často vedú k zjednodušeným záverom, ktoré v praxi neplatia. „Je to mýtus,“ hovorí otvorene. Podľa neho používanie sódy bikarbóny vytvára dojem, že ide o univerzálne riešenie, hoci pesticídy, ktoré prenikli do vnútra plodu, takto odstrániť nemožno. Navyše by si to vyžadovalo vysokú a opakovanú spotrebu sódy, pričom efekt by sa výrazne nezvýšil. Profesor preto domáce experimenty spotrebiteľom neodporúča a zdôrazňuje, že základom zostáva intenzívne oplachovanie ovocia v čistej vode.
Prečo umývanie nikdy nebude dokonalé
Aj samotné štúdie upozorňujú na zásadný fakt: časť pesticídov sa po aplikácii dokáže dostať pod povrch šupky a čiastočne aj do dužiny. V takom prípade ich nie je možné odstrániť ani vodou, ani sódou bikarbónou, ani octom. Práve preto odborníci upozorňujú, že verejná diskusia o „zázračných“ metódach čistenia ovocia môže byť zavádzajúca. Neexistuje jednoduchý domáci postup, ktorý by pesticídy spoľahlivo odstránil zo všetkých častí plodu.
Umývanie ovocia vo vode má svoje limity a nie je úplne spoľahlivé. Roztok zo sódy bikarbóny je účinným nástrojom na zníženie množstva pesticídov na povrchu jabĺk a jeho používanie má zmysel najmä pri ovocí, ktoré konzumujeme so šupkou. Nedá sa však aplikovať plošne a pri veľkých objemoch. Zároveň však neexistuje jednoduchý spôsob, ako úplne odstrániť pesticídy, ktoré už prenikli do vnútra plodu. Jediným spoľahlivým riešením v takom prípade zostáva šúpanie, hoci tým prichádzame aj o časť vlákniny a cenných bioaktívnych látok, ktoré sa v šupke prirodzene nachádzajú.
