Slovenskí spotrebitelia si čoraz častejšie, hoci aj nevedomky, kupujú chlieb dovezený zo zahraničia. Dovoz importovaného chleba na Slovensko podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2025 vzrástol medziročne o vyše pätinu. Upozornil na to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) s tým, že pekári preto požadujú právo informovanej voľby pre spotrebiteľov.
„Tlak zahraničných reťazcov na slovenských spotrebiteľov a podsúvanie importovaných produktov namiesto lokálnych je obrovský. V roku 2025 sa na Slovensko doviezlo vo finančnom vyjadrení o pätinu importovaného chleba viac ako pred rokom. V objemových jednotkách to bolo viac o jednu desatinu. Sme presvedčení, že slovenskí spotrebitelia si takýto dovezený chlieb kupujú nevedomky, pretože na rozdiel od ovocia a zeleniny, pri pekárskych výrobkoch nie je pôvod označený viditeľne priamo na pulte. Reťazce tento údaj zámerne skrývajú, aby spotrebiteľ nemal kompletnú informáciu o pôvode chleba a nakupoval produkt, ktorý precestoval pol Európy“ uviedol predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský.
Podiel slovenských potravín v obchodoch zostal na úrovni 40 percent. Ktorý reťazec ich ponúka najviac?
Zväz pripomenul, že podľa údajov Eurostatu sa na Slovensko vlani doviezol chlieb v hodnote 47,89 miliónov eur, čo je o 21 % viac než v roku 2024. Išlo pritom o takmer 26-tisíc ton, čo je o vyše 10 % viac ako v roku 2024. Priemerný Slovák pritom podľa zväzu ročne skonzumuje približne 25 kilogramov (kg) chleba, 21 kg pšeničného pečiva a 12,2 kg trvanlivého pečiva.
„Chlieb so soľou je symbolom Slovenska, ktorým sa vítajú zahraničné návštevy najvyššieho rangu. Čo je dôležitejšie, je tradičnou súčasťou jedálnička Slovákov. Je preto nevyhnutné, aby štát zaviedol pre spotrebiteľov právo informovanej voľby v obchodných reťazcoch. Požadujeme, aby tak ako pri ovocí a zelenine, bola na pultoch zreteľne uvádzaná aj krajina pôvodu chleba a pečiva. Chlieb a pečivo zo zahraničia totiž nepodliehajú rovnakým výrobným štandardom ako tie domáce. Na Slovensku napríklad stále platí zákaz dovozu ukrajinskej múky, ktorý v Poľsku, Nemecku či Belgicku neplatí. Potravinové kontrolné orgány Slovenskej republiky, ktoré patria medzi tri najlepšie v EÚ, nemajú v týchto krajinách právomoc vykonať prehliadky pôvodu surovín. Zároveň treba povedať, že niektoré výrobky, ktoré sa k nám vozia zo západnej Európy majú aj viac ako rok od dátumu výroby,“ upozornil Lapšanský.
