Tradičné viedenské vinárske krčmy známe ako „heuriger“ čelia rastúcim nákladom, tlaku developerov, nedostatku pracovnej sily aj dôsledkom klimatickej zmeny. Ich prevádzkovatelia tvrdia, že bez prispôsobenia sa novým podmienkam táto stáročná tradícia neprežije.
„Kto nedrží krok s dobou, časom zmizne,“ povedal pre agentúru AFP 42-ročný Clemens Keller, riaditeľ vinárstva Mayer am Pfarrplatz. Historický heuriger sa nachádza neďaleko izby, v ktorej Ludwig van Beethoven skomponoval časť svojej Deviatej symfónie.
Heuriger sú neodmysliteľnou súčasťou života vo Viedni už celé stáročia. Ponúkajú víno z okolitých viníc spolu s tradičnými stredoeurópskymi jedlami a od roku 2019 sú zapísané na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu ich počet výrazne klesá. Kým v roku 1956 ich bolo 512, v roku 2015 zostalo menej ako sto.
Zaradenie na zoznam UNESCO ako signál
„Myslím si, že tento úpadok je veľmi poľutovaniahodný,“ povedal Tariq Lenny Bas, ktorý navštívil jeden z Kellerových heurigerov počas firemného podujatia.
Slováci objavujú nový hit pri Jadrane. Čierna Hora láka nižšími cenami, krásnym morom aj pokojnejšou atmosférou
Kultúrny antropológ Peter Hörz upozorňuje, že zápis do zoznamu UNESCO je zároveň varovaním. „Trend pokračuje. Zaradenie na zoznam UNESCO je varovným signálom – napokon všetko, čo sa naň dostane, je spravidla ohrozené zánikom,“ uviedol.
Podľa Kellera patrí medzi najväčšie problémy generačná výmena. Mladí ľudia totiž nemajú záujem prevziať náročné rodinné podniky. Vinárka Jutta Ambrositschová zase označila za hlavný problém necitlivú developerskú výstavbu v tradičných vinárskych štvrtiach, ktorá zvyšuje ceny pozemkov a láka majiteľov vinárstiev na ich predaj. Výskumníčka Anastasia Rentifiová z Univerzity Západnej Atiky v Aténach medzi ďalšie dôvody úpadku zaraďuje rast prevádzkových nákladov, ekonomický tlak, nedostatok pracovnej sily a narastajúcu byrokraciu.
Babka by mu „vyhubovala“
Vinárstva zároveň čoraz viac pociťujú dôsledky klimatickej zmeny. Extrémne horúčavy a výkyvy počasia zasahujú vinohrady, pričom tohtoročná júnová vlna horúčav bola v Rakúsku najdlhšou v histórii meraní za tento mesiac. Ambrositschová preto vysádza odrody odolnejšie voči vysokým teplotám a mení spôsob obrábania pôdy. Keller zasa investuje do zavlažovania.
Poľskí baníci menia uhlie za vietor, rekvalifikácia otvára cestu do odvetvia budúcnosti
Obaja sa zhodujú, že budúcnosť tradície spočíva v jej modernizácii. V ich podnikoch sa objavili vegánske jedlá, nealkoholické vína či samoobslužné objednávacie terminály. „Myslím si, že moja stará mama by mi poriadne ‚vyhubovala‘, keby sa dozvedela, že do heurigera si treba rezervovať miesto cez internet,“ zažartoval Keller.
Hörz však tvrdí, že zmeny sa podpísali na rozmanitosti tradičných vinárskych krčiem. Podľa neho jednoduchšie a cenovo dostupnejšie podniky ustupujú modernejším prevádzkam orientovaným na turistov. Ambrositschová naopak verí, že odstránenie zastaraných stereotypov pomáha zachovať to najlepšie z tradície. „Ak si vážite svojich hostí, nič nezanikne,“ skonštatovala.
