Štyri konsolidačné opatrenia Ficovej vlády sú podľa daňovej odborníčky škodlivé, dve však považuje za správne

SMER SSD: Snem strany
Predseda strany SMER-SSD a premiér SR Robert Fico počas snemu strany Smer - slovenská sociálna demokracia (SMER-SSD) v priestoroch Bratislavského hradu. Bratislava, 17. november 2023. Foto: SITA/Milan Illík
Tento článok pre vás načítala AI.

Napriek niektorým pozitívnym krokom je celkové nastavenie konsolidačných opatrení škodlivé. Tvrdí to daňová odborníčka Silva Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Namiesto toho, aby vláda Roberta Fica zmenami v oblasti daní a odvodov uľahčila firmám podnikanie, zabezpečila vyššiu medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska a podporila prechod na znalostnú ekonomiku, urobila podľa nej pravý opak. Ako zásadný problém vidí ďalšie zvýšenie ceny práce, ktorá je na Slovensku dlhodobo najvyššia v celom regióne vrátane Rakúska a Nemecka.

Zníženie odvodov do druhého piliera

Dlhodobo negatívny dopad na ekonomiku bude mať aj zníženie odvodov do druhého piliera. „Štát tak nielen opäť berie peniaze budúcim dôchodcom, ale kvôli novým výdavkom pre aktuálnych dôchodcov ohrozuje stabilitu celého dôchodkového systému do budúcna. Vláda sťažila budúcim vládam riešenie udržateľnosti dôchodkového systému,“ upozornila.

Dve opatrenia z konsolidačného balíčka považuje daňová odborníčka za správne. Ide o zavedenie daňových licencií a zdanenie tzv. negatívnych externalít. Na Slovensku podľa Hallovej vo všeobecnosti neexistuje všeobecné povedomie o tom, že platiť dane je normálne.

„V tejto situácii sú daňové licencie efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ, aj ten v strate, platil aspoň minimálnu daň za služby štátu. U živnostníkov by tento nástroj zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody,“ uviedla.

Za krok správnym smerom považuje aj zvýšenie spotrebnej dane z tabaku, zrušenie zníženej sadzby dane na alkohol v gastre a plánované zavedenie spotrebnej dane zo sladených nápojov.

Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania sa s dopadom na rast výdavkov napríklad v zdravotníctve sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami,“ tvrdí daňová odborníčka.

Štyri škodlivé opatrenia

Štyri opatrenia vlády však Hallová považuje za škodlivé. Prvým je zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera z 5,5 percenta na 4 percentá hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu. Považuje to za jednoznačne najhoršie opatrenie.

„Vláda pozerá len na získanie dodatočných príjmov na financovanie svojich sociálnych programov tu a teraz a vôbec nezvažuje následky pre budúcich dôchodcov. Ak si uvedomíme, že Slovensko čaká najrýchlejšie starnutie obyvateľstva a nevyhnutné znižovanie úrovne dôchodkov z prvého piliera, je tento krok veľkým hazardom s dôchodkovým systémom do budúcnosti,“ zdôraznila. Vláda podľa nej trestá ľudí, ktorí majú snahu zvýšiť si svoje budúce dôchodky bez toho, aby navyše zaťažili štát.

Aj keď zvýšenie odvodov z 10 na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca podľa daňovej odborníčky opticky nevyzerá ako dramatická zmena, je to krok nesprávnym smerom.

„Slovensko má dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie zamestnávateľov nielen medzi štátmi V4, ale zaťaženie práce je u nás vyššie aj v porovnaní s bohatými krajinami ako Rakúsko a Nemecko. Týmto krokom sa zaťaženie opäť zvýši, čo ďalej zhorší situáciu firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska,“ upozorňuje.

Zdravotné odvody naďalej bez stropu

Navyše, zdravotné odvody zostávajú naďalej bez stropu, čo znamená, že najviac dotknutí budú špičkoví odborníci s vysoko nadpriemernými mzdami.

„To je problém, ak chceme do slovenskej ekonomiky pritiahnuť špičkové firmy a zamestnancov v snahe posunúť sa z montážnej dielne na znalostnú ekonomiku. Tento krok snahu modernizovať slovenskú ekonomiku ďalej zbrzdí,“ skonštatovala.

Čo sa týka rozšírenia zvýhodnenia mikrodaňovníkov, prihovára sa za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný a jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu.

Znížená sadzba dane z príjmov pre malých daňovníkov je nesystémový prvok, ktorý sčasti viedol k umelému rozdeleniu väčších firiem na menšie subjekty s nižšou daňovou povinnosťou so zbytočným daňovým výpadkom. Rozšírenie 15-percentnej sadzby dane z príjmu pre podnikateľov z obratu do 49 790 eur na 60-tisíc eur tento problém len prehlbuje,“ uviedla daňová odborníčka.

Zvýšenie dane z dividend

Štvrtým škodlivým krokom je podľa nej zvýšenie dane z dividend zo 7 % na 10 %. „Paradoxom tejto situácie je, že zvýšenie nijako nepostihne zahraničných majiteľov ani firmy ako akcionárov firiem podnikajúcich na Slovensku. Týmto krokom vláda len prehlbuje trestanie slovenských podnikateľov dosahujúcich zisk za ich úspech,“ zdôraznila.

V konsolidačných opatreniach pritom Hallovej chýba zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí.

Odporúča tiež naviazanie nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu namiesto naviazania na životné minimum, zrušenie rekreačných poukazov, zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov a obnovenie horného limitu pri zdravotných odvodoch.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Robert FicoSilvia Hallová
Firmy a inštitúcie Grant Thornton