Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský nenašiel dôvody na podanie návrhu na Ústavný súd SR pre obmedzenie vlastníctva v chránených územiach štvrtého a piateho stupňa ochrany. Podnet, ktorý namietal protiústavné obmedzovanie vlastníckych práv vlastníkov neštátnych lesov, preto odložil ako zjavne neopodstatnený.
Zákon o ochrane prírody a krajiny stanovuje, že veľmi prísny štvrtý alebo piaty stupeň ochrany na súkromných pozemkoch sa môže vyhlásiť len so súhlasom vlastníka. Ak vlastník nesúhlasí, ale ide o dôležité územie pre sústavu Natura 2000, môže orgán ochrany prírody nahradiť jeho súhlas svojím rozhodnutím. V takom prípade má vlastník právo na náhradu škody a možnosť brániť sa v správnom konaní.
Výhrady sa týkali starších chránených území
Podávateľ namietal, že problém však vzniká kvôli prechodným ustanoveniam zákona, ktoré vylučujú tieto pravidlá pri územiach Natura 2000 a územiach medzinárodného významu vyhlásených do konca roku 2019. Na tieto územia možno vyhlásiť 4. alebo 5. stupeň ochrany bez súhlasu vlastníka a bez individuálneho rozhodnutia orgánu.
Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy reaguje na kritiku zonácie národných parkov, odmieta zjednodušovanie problematiky
Dobrovodský po preskúmaní podnetu, rozhodnutí slovenských súdov aj širšieho európskeho kontextu ochrany prírody dospel k záveru, že napadnutá právna úprava sleduje legitímny verejný záujem a je v súlade s ústavnými princípmi. Podľa neho nejde o individuálne odňatie alebo nútené obmedzenie majetku konkrétneho vlastníka, ale o všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určitý okruh vlastníkov v záujme ochrany prírody a životného prostredia.
Zákon počíta aj s kompenzáciami
Verejný ochranca práv zároveň poukázal na to, že zákon počíta s finančnou náhradou za obmedzenia hospodárenia na pozemkoch. Vlastníci tak majú možnosť získať kompenzáciu za ujmu alebo ekonomické straty spôsobené režimom ochrany. „Na základe komplexného posúdenia právnej úpravy, relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky, ako aj európskeho a medzinárodného kontextu ochrany prírody som dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia sa pohybujú v rámci ústavne akceptovateľného obmedzenia vlastníckeho práva,“ uviedol Dobrovodský.
Ochranári žiadajú zásah vlády, Národný park môže nenávratne stratiť svoju hodnotu
Podľa ombudsmana je potrebné vnímať ochranu vlastníctva a ochranu životného prostredia ako dve rovnocenné hodnoty. Ich vzájomný vzťah nemožno chápať ako konflikt, ale ako potrebu hľadať vyvážené riešenia, ktoré budú rešpektovať obe práva. Dobrovodský zároveň pripomenul, že aj doterajšia rozhodovacia prax Ústavného súdu SR opakovane potvrdila, že obmedzenia vlastníckeho práva v záujme ochrany prírody môžu byť ústavne prípustné, pokiaľ rešpektujú princíp proporcionality a zachovávajú spravodlivú rovnováhu základných práv.
Vzhľadom na tieto závery verejný ochranca práv návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR nepodá.
