Debata o budúcnosti eurofondov sa v Bruseli rozbieha v čase, keď Slovensko čelí riziku ich obmedzenia. V centre pozornosti je nové nastavenie viacročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, ktoré má zároveň podporiť konkurencieschopnosť Európy aj zmierňovanie regionálnych rozdielov. Kresťanskodemokratické hnutie spolu s europoslankyňou Miriam Lexmann presadzujú, aby sa väčšia časť rozhodovania o eurofondoch presunula priamo na regióny.
Pretrvávajúce regionálne rozdiely
Podľa nich doterajší model, kde o investíciách rozhodujú najmä ministerstvá, nefunguje efektívne. „Slovensko nemôže ďalšie európske peniaze míňať tak, že sa o potrebách regiónov rozhodne od stola na ministerstvách. Regióny najlepšie vedia, čo potrebujú,“ uviedla Lexmann. Cieľom je, aby samosprávy mali väčší vplyv na výber projektov a využitie peňazí.
Téma je o to citlivejšia, že regionálne rozdiely na Slovensku zostávajú výrazné. Kým Bratislavský kraj je nad priemerom EÚ, zvyšok krajiny zaostáva, najmä východ. Podľa KDH to ukazuje, že doterajšie využívanie eurofondov neprinieslo dostatočný rozvojový efekt.
Návrh nového modelu riadenia
Predseda hnutia Milan Majerský zdôrazňuje, že nejde len o technickú úpravu pravidiel. „Ak chceme silné Slovensko, musíme mať silné regióny,“ uviedol s tým, že centralizované riadenie fondov naráža na svoje limity a brzdí efektívne investície.
Dobytkár mu nedá spať. Zdechovský žiada eurokomisiu o vysvetlenie, ako mohli byť poľnohospodárske eurodotácie prideľované známym korupčníkom
KDH preto presadzuje model, v ktorom by sa regióny podieľali na riadení, kontrole aj implementácii eurofondov spolu s vládou. Zároveň upozorňuje, že nové nástroje, ako pripravovaný fond pre konkurencieschopnosť, by mali byť dostupné aj pre firmy a projekty mimo hlavných ekonomických centier.
Celá diskusia má zásadný význam pre ďalší vývoj krajiny. „Eurofondy nesmú byť len účtovná položka v štátnom rozpočte. Musia byť investíciou do budúcnosti Slovenska,“ dodal Majerský.
