Slovenské firmy síce čoraz častejšie využívajú daňový odpočet na výskum a vývoj, no tempo rastu aj jeho štruktúra naznačujú, že krajina stále zaostáva za regiónom a riskuje stratu konkurencieschopnosti v oblasti inovácií.
Kľúčový nástroj podpory, ktorý má potenciál stimulovať investície a posilniť ekonomický rast, podľa odborníkov naráža na limity v podobe legislatívnej neistoty, regionálnych rozdielov aj slabšieho zapojenia menších podnikov.
Zníženie daňovej povinnosti
S blížiacim sa termínom podávania daňových priznaní sa aj v roku 2026 rozhodli stovky firiem využiť takzvaný superodpočet, ktorý im umožňuje znížiť daňovú povinnosť a uvoľniť zdroje na ďalší rozvoj. Celkovo si ho uplatnilo 549 podnikov, ktoré na viac než 1 500 projektoch ušetrili 56,1 milióna eur.
KDH reaguje na zníženie ratingu Slovenska. Krátky tvrdí, že dôvodom sú chyby vlády – VIDEO
Hoci ide o mierny nárast, štruktúra úspor odhaľuje výraznú nerovnováhu. Dominujú veľké spoločnosti. Len 84 z nich si uplatnilo odpočet vyšší ako 500-tisíc eur, no zároveň si rozdelili približne tri štvrtiny celkových úspor. Naopak, drvivá väčšina menších firiem sa delí o zvyšnú časť.
Zmeny v odpočte DPH mali pomôcť firmám. Realita je zložitejšia, podnikatelia riešia dilemu
Dáta ukazujú aj relatívne vysokú mieru opakovaného využívania tohto nástroja. Až 83 percent podnikov, ktoré si odpočet uplatnili, tak urobilo opakovane. Najväčší podiel pritom tvoria malé firmy, nasledované mikro-, strednými a napokon veľkými podnikmi. Napriek tomu sa práve menšie spoločnosti čoraz častejšie stretávajú s bariérami, ktoré im bránia naplno využiť potenciál tohto nástroja.
Podpora inovácií
Výrazné rozdiely sú viditeľné aj geograficky. Inovačné aktivity podporené odpočtom sú koncentrované najmä na západe Slovenska, pričom dominantné postavenie má Bratislavský kraj. Ako upozorňuje odborník Marek Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko, podpora inovácií je silne koncentrovaná v západnej časti Slovenska, zatiaľ čo iné regióny výrazne zaostávajú. Tento trend úzko súvisí so sektorovou štruktúrou ekonomiky. Najväčší podiel úspor smeruje do odvetví chémie a plastov, IT sektora, strojárstva a automobilového priemyslu.
Bez splnenia podmienok získate len 50 percent. Finančná správa upozorňuje na chyby pri odpočte DPH z auta
Napriek stabilnej priemernej úspore približne 100-tisíc eur na firmu Slovensko výrazne zaostáva za susednými krajinami. Kým v Česku si odpočet uplatnilo približne 730 firiem, v Maďarsku do 1 500 a v Poľsku viac než 3 550, Slovensko zostáva na chvoste. Zaostávanie je ešte výraznejšie pri celkových výdavkoch na výskum a vývoj. Tie nedosahujú ani jedno percento HDP, zatiaľ čo priemer Európskej únie presahuje 2,2 percenta.
Plnenie daňových príjmov dosiahlo skoro 99 percent plánu, finančná správa hlási stabilný výber daní
Podľa Repka má pritom tento nástroj preukázateľne vysokú návratnosť. „Každé euro podpory prostredníctvom odpočtu generuje 1,5 eura dodatočných investícií do výskumu a vývoja, pri veľkých podnikoch sú to dve eurá,“ uvádza. Zároveň pripomína, že ide o mechanizmus, ktorý často rozhoduje o tom, či sa investícia vôbec zrealizuje.
Negatívny signál
Atraktivitu odpočtu však výrazne oslabila legislatívna zmena z roku 2022, ktorá znížila mieru podpory z 200 na 100 percent oprávnených výdavkov. Slovensko tým vyslalo negatívny signál investorom. „Slovensko stratilo veľkú časť svojej daňovej konkurencieschopnosti práve v oblasti, kde ju malo najvýraznejšiu,“ tvrdí Repko. Aj keď sa v roku 2024 zapojilo 88 nových spoločností, celkový potenciál nástroja zostáva nevyužitý.
Štát chce podporovať inovácie, no brzdí ich pravidlami. Odborníci volajú po zmene zákona
Ambície štátu pritom hovoria o zdvojnásobení súkromných výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 1,2 percenta HDP do roku 2030. Aktuálne sú na úrovni približne 0,59 percenta. Paradoxom podľa odborníkov je, že napriek týmto cieľom sa štát zdráha systematicky posilniť práve nástroj, ktorý má na investičné rozhodovanie podnikov najpriamejší vplyv. Legislatívna neistota a nižšia miera podpory odrádzajú najmä malé a stredné podniky, ktoré namiesto rozvoja nových projektov často optimalizujú existujúce aktivity.
Samotný odpočet má pritom výhodu v tom, že je dostupný pre všetky firmy bez ohľadu na veľkosť či sektor a nevzniká naň potreba schvaľovania. To však neznamená, že je bez rizika. Finančná správa môže vykonať kontrolu až päť rokov spätne a v prípade pochybení hrozia firmám vysoké doplatky, penále aj úroky z omeškania.
Hlavný pilier podpory
V polovici z doteraz realizovaných kontrol bol identifikovaný nález, pričom celková suma dosiahla viac než 1,7 milióna eur. „Ak výsledok kontroly bude negatívny, firma musí doplatiť daň, penále a úroky z omeškania, ktoré sa môžu vyšplhať do závratných výšok a prevýšiť aj vygenerovanú úsporu,“ upozorňuje Repko.
Nepozornosť môže pripraviť o peniaze rodičov aj neziskovky, Finančná správa upozorňuje na chyby pri poukazovaní dane
Aj napriek týmto rizikám zostáva odpočet na výskum a vývoj jedným z hlavných pilierov podpory inovácií na Slovensku. Podľa dostupných dát podporuje až 40 percent všetkých súkromných investícií do tejto oblasti. Jeho slabiny, najmä koncentrácia výhod u veľkých hráčov, regionálne rozdiely a slabší záujem nových firiem, sú však priamym dôsledkom aktuálneho nastavenia legislatívy.
Daňová sezóna sa vyvíja bez problémov a štát už spracováva priznania. Kedy prídu preplatky?
Budúci vývoj tak bude závisieť najmä od toho, či sa podarí zjednodušiť pravidlá, zvýšiť ich predvídateľnosť a znížiť administratívnu záťaž. Ako uzatvára Repko, odpočet na výskum a vývoj nie je neznámy experiment, ale medzinárodne etablovaný nástroj podpory, ktorý má preukázateľný efekt.
„Najväčším rizikom je, že Slovensko aj naďalej zostane krajinou, kde sa inovácie viac deklarujú ako realizujú,“ povedal. Otázka podľa neho nestojí tak, či si krajina môže dovoliť tento nástroj posilniť, ale či si môže dovoliť to neurobiť.
