Slovensko má na stole dve čerstvé vysvedčenia od renomovaných ratingových agentúr a kým Fitch začiatkom mája náš rating ponechala na úrovni A- so stabilným výhľadom, agentúra Standard & Poor’s nám v apríli hodnotenie znížila. „Jedným z dôvodov je vývoj deficitu a nárast verejného dlhu,“ okomentoval situáciu v rozhovore pre SITA v podcaste Má to Filipa analytik ČSOB Banky Marek Gábriš.
Analytik Pánis: Od ruských energií sa vieme odstrihnúť, ale za cenu, že budeme nakupovať drahšie - ROZHOVOR
Upriamil aj pozornosť na iné krajiny, ktoré sa môžu porovnávať so Slovenskom a vypichol Slovinsko, ktoré sa podľa jeho slov vydalo opačnou cestou a ide iným smerom vo vývoji ratingu ako my. „Od roku 2015 sa Slovinsku ratingy zlepšujú a momentálne má o dva alebo až o tri ratingové stupne lepšie hodnotenie v porovnaní s nami,“ uviedol.
My, ako žiak v tej triede medzi krajinami platiacimi eurom, sme sa za ostatné dva-tri roky posunuli do poslednej lavice medzi neporiadnych žiakov, zhoršili sa nám známky, robíme obrazne povedané ‚vilomeniny‘ a vidno to aj na spomalení ekonomického rastu.
Od toho, aby sme podľa Gábriša boli za stav našich verejných financií potrestaní viac, nižším ratingom, nás chráni fakt, že sme súčasťou elitného klubu krajín platiacich eurom.
Čaká nás grécka cesta?
Niektorí politici, ale aj ekonómovia či analytici varujú, že ak Slovensko nezmení kurz, hrozí nám grécka cesta. „Pre obyvateľov Grécka to bolo veľmi bolestivé, pretože bolo nutné ‚prenastaviť‘ celú ekonomiku, bolo potrebné škrtnúť veľkú časť sociálnych výdavkov či dôchodkov alebo upraviť platy,“ priblížil Gábriš.
Grécko sa ale podľa jeho slov neocitlo v tejto situácii zo dňa na deň, a preto je podľa jeho slov veľmi dôležité sledovať hodnotenia nezávislých inštitúcií (ratingové agentúry alebo naše domáce inštitúcie) a brať do úvahy to, kam smerujeme a po akej ceste kráčame. „Ak aj smerujete do pekla, vždy sa dá z tejto cesty vrátiť a urobiť opatrenia, ktoré naštartujú ekonomiku a opätovne zdvihnú dôveru investorov, aby nebolo nutné sa pozerať na to, ako vyzeral grécky scenár,“ doplnil.
Ficova vláda už avizuje prijatie balíka opatrení na podporu ekonomiky, prenikli šumy, že by sa mala zrušiť aj transakčná daň či rekreačné poukazy.
Slabý hospodársky rast
Gábriš podotkol, že to bude pravdepodobne už druhý rok, čo bude mať Slovensko hospodársky rast pod jedným percentom alebo v blízkosti jedného percenta a spôsobuje to kombinácia faktorov, medzi ktoré zaradil aj vládnu konsolidáciu, geopolitickú situáciu, nepredvídateľnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa či ceny energií.
„V Európe je to aj z pohľadu toho, s kým Slovensko obchoduje, naši dvaja najvýznamnejší obchodní partneri sú Česká republika a Nemecko a najmä v prípade Nemecka je to situácia, kedy má už dlhšiu dobu relatívne slabý hospodársky rast, navyše, celá Európa vrátane Nemecka čelí veľmi silnej vonkajšej konkurencii, najmä z juhovýchodnej Ázie, predovšetkým z Číny, toto v kombinácii s cenami energií vlastne vytvára nie celkom priaznivý mix, ktorý zasahuje aj nás,“ uviedol s tým, že je to „protivietor“, ktorý fúka zvonku a tiež neprispieva k tomu, aby sme mali ten hospodársky rast silnejší.
Gábriš tiež upozornil na fakt, že stále máme nevyužitú veľkú časť európskych zdrojov, pričom sa postupne blíži koniec obdobia, v ktorom ich môžeme vyčerpať. „Nemusíme ďaleko chodiť pre príklad, môžeme sa pozrieť k našim severným susedom do Poľska, kde sa podarilo aj s výrazným prispením so zodpovedným a rozumným čerpaním európskych zdrojov postaviť ekonomiku na nohy,“ dodal.
V prípade Poľska ide podľa neho v regióne na dnešné pomery o nevídaný príklad hospodárskeho rastu, aj keď do určitej miery aj za cenu tiež nejakých deficitov. „Ale ten hospodársky rast a ten rozvoj krajiny a tie investície sú produktívne investície do budúceho rozvoja krajiny, ktoré môžu nabaľovať ďalšie investície, prinášať ďalší rozvoj a ďalší rast v budúcnosti,“ ozrejmil.
Musíme sa zmeniť na „mozgovňu“
Slovensko v minulosti bolo po reformách, ktoré urobilo, označované za „tigra“. „Podarilo sa nám v správnom období urobiť správne veci, zároveň to bol vstup na veľký trh, vstup do Európskej únie či prijatie eura,“ vrátil sa Gábriš k úspešnému obdobiu s tým, že sa vtedy podarilo naštartovať veľmi silný hospodársky rast, dokonca nevydaný vtedy v našich geografických šírkach, ktorý v určitom momente presahoval aj dvojciférne úrovne a stali sme sa jedným z najväčších výrobcov automobilov na svete.
Podľa jeho slov sa však musíme zmeniť z „montovne“ na „mozgovňu“, pretože ten súboj v budúcnosti, ktorý dá sa povedať, že už teraz prebieha, je práve o inováciách. „Aj tie automobily stále viac pripomínajú počítač ako dopravný prostriedok,“ podotkol.
Ako doplnil, stále sme líder vo výrobe automobilov na hlavu, ale tým pádom, že sme sústredení na toto jedno odvetvie, ktoré nám na jednej strane pomohlo sa dynamicky vyšvihnúť a vyrásť, zároveň to bude stále viac predstavovať väčšiu výzvu a dôvodom sú celosvetové otrasy či väčšia konkurencia z Číny.
„Do tých ďalších piatich či desiatich rokov sa naozaj musíme vážne zamyslieť, akým smerom chceme obrátiť túto loď, ktorá sa nazýva ekonomika Slovenskej republiky, pretože s hospodárskym rastom pod jedným percentom si nevystačíme a nebude to stačiť na to, čo nazývame udržovanie sociálneho štandardu alebo na sociálny zmier, alebo na medzigeneračnú solidaritu,“ varoval.
Stúpnu úroky na hypotékach výraznejšie?
V rozhovore boli témou aj úroky na hypotékach, Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ svoju základnú úrokovú sadzbu nezvýšila, ale úroky na úvery na bývanie u nás klopú už na štvorpercentnú hranicu. „Napriek tomu, že úroky vzrástli, pokiaľ sa pozrieme spätne do histórie, tak pri rozbehu hypotekárneho trhu, boli ďaleko vyššie, viac ako dvojnásobne vyššie v porovnaní so súčasným stavom,“ podotkol Gábriš.
Zatiaľ to však podľa jeho slov nevyzerá, že by sme mali smerovať k takýmto úrovniam, ktoré sme videli naozaj veľmi veľmi dávno, v horizonte, niekoľkých, možno viac 15 rokov dozadu.
„Od tohto času sme sa výrazným spôsobom posunuli aj vo fungovaní trhu aj vo financovaní a vzhľadom na to, že ECB cieli infláciu na úrovni dvoch percent a veríme, že sa jej podarí tento cieľ skôr či neskôr splniť a ukotviť inflačné očakávania, tak veríme, že nebudeme musieť čeliť niečomu, čo by znamenalo úrokové sadzby na úvery na bývanie v podstate dvojnásobné v porovnaní s tým, aké máme úrokové sadzby dnes,“ uviedol.
V rozhovore SITA s analytikom Marekom Gábrišom sa tiež dozviete:
- aké najväčšie varovné prsty nám ratingové agentúry vo svojich správach vztýčili
- ako ďaleko sme na gréckej ceste
- čo spôsobuje nízky hospodársky rast Slovenska
- opatrenia, ktoré by mohla vláda prijať na oživenie ekonomiky
- prečo bude medzigeneračná solitarita stále viac vystupovať do popredia
- či sa majú ľudia v budúcnosti báť o svoje dôchodky
- prečo je u nás vyššia inflácia ako je priemer v eurozóne
- či migranti berú prácu Slovákom, alebo nášmu pracovnému trhu pomáhajú
- prečo sa zvýšili úroky na hypotékach, keď ECB zatiaľ svoju základnú úrokovú sadzbu nezmenila
