Slováci patria dlhodobo medzi najdisciplinovanejších platcov v Európe, no nový pohľad na ich finančné zdravie ukazuje podstatne zložitejší obraz.
Najnovší prieskum od spoločnosti Intrum priniesol nový Index finančného hospodárenia, ktorý nehodnotí len aktuálny zostatok na účte, ale celkovú schopnosť domácností ustáť nečakané ekonomické otrasy. Výsledok pre Slovensko odhalil, že priemerné skóre 82,60 bodu zo 100 je tesne pod priemerom EÚ a stabilita stojí často na veľmi krehkých základoch.
Rozdelenie populácie do troch skupín
Index rozdelil populáciu do troch skupín. Pätina Slovákov patrí medzi finančne zraniteľných, ktorí majú problém plniť svoje záväzky a nemajú vytvorenú rezervu. Šesťdesiat percent tvorí skupina „zvládajúcich“. Tí bežné výdavky síce pokrývajú, no ich odolnosť voči výpadku príjmu je obmedzená. Rovnaký podiel, teda 20 percent, predstavujú finančne odolní ľudia s vytvoreným záchranným vankúšom a vyššou mierou istoty.
Kto nemá nehnuteľnosť, chudobnie. Dáta ukazujú tvrdú realitu slovenských domácností
Zásadným zistením je, že výška príjmu sama osebe negarantuje finančné zdravie. Medzi ľuďmi s nadpriemerným príjmom sa do skupiny odolných radí len 23 percent, čo je len mierne nad celoslovenským priemerom. Naopak, až 22 percent ľudí s priemerným platom spadá do rizikovej kategórie.
„Náš nový index búra mýtus, že finančné problémy sa týkajú len nízkopríjmových skupín. Výsledky ukazujú, že aj človek s nadpriemerným platom môže byť finančne zraniteľný, ak mu chýbajú správne návyky. Na Slovensku sme identifikovali fenomén ‚disciplíny bez pohody‘. Väčšina ľudí síce poctivo platí účty, no robia tak na úkor komfortu, psychickej pohody a bez vytvorenia dostatočného záchranného vankúša,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Intrum SlovakiaMartin Musil.
Rozdiely v správaní
Rozdiely sa ukazujú najmä v správaní. Kým medzi finančne odolnými si pravidelne odkladá peniaze 56 percent ľudí, v skupine zraniteľných sporí len 44 percent. Ešte výraznejšie sú rozdiely v skúsenostiach z detstva. Takmer polovica finančne zraniteľných respondentov uviedla, že peniaze boli v ich rodine zdrojom častých konfliktov a stresu, zatiaľ čo medzi odolnými má túto skúsenosť len 16 percent.
Kvalitné finančné vzdelanie v škole deklaruje iba 13 percent zraniteľných, doma ho získalo 22 percent. V skupine odolných je to viac než dvojnásobok. Tridsaťjeden percent hovorí o dobrom školskom základe a polovica o kvalitnej finančnej výchove od rodičov.
„Vidíme tu začarovaný kruh. Ľudia, ktorí vyrastali v prostredí finančného stresu, majú v dospelosti tendenciu riešiť úzkosť emočným míňaním alebo pasivitou. V prieskume viac ako štvrtina zo skupiny zraniteľných potvrdila toto deštrukčné správanie. Cestou von nie je len zvýšenie príjmu, ale predovšetkým zmena myslenia a budovanie návykov,“ upozorňuje Musil.
Znepokojujúce postavenie Generácie X
Osobitne znepokojujúce je postavenie Generácie X, teda ľudí vo veku približne 45 až 60 rokov. Hoci až 71 percent z nich disponuje priemerným alebo nadpriemerným príjmom, v indexe finančnej pohody dosiahli najhorší výsledok zo všetkých generácií, a to 79,15 bodu. Pre porovnanie, boomeri dosiahli priemer 86,35 bodu, mileniáli sa držia vyššie a Generácia Z získala 79,65 bodu. Paradoxom je, že práve stredná generácia je často na vrchole kariéry a majetkovej akumulácie.
Ako sa pripraviť na drahší rok? Je dobré začať v malom a vytvoriť si čo najskôr pohotovostnú rezervu 1 000 eur
Dôvodom je fenomén takzvanej sendvičovej generácie. Ľudia v tomto veku financujú dospievajúce deti, pomáhajú starnúcim rodičom a zároveň splácajú hypotéky. Výsledkom je minimálny priestor na tvorbu rezerv a slabá finančná sloboda. Až 38 percent z nich si nemôže dovoliť dovolenku či zážitky, čo je viac ako u najmladších dospelých aj u mileniálov. Šesť z desiatich zástupcov tejto generácie si myslí, že nikdy nezbohatnú bez ohľadu na to, ako veľmi sa budú snažiť.
Paradox strednej generácie
„Vidíme paradox strednej generácie, ktorá napriek zdaniu často žije od výplaty k výplate. Problémom Generácie X nie je príjem, pretože 7 z 10 zarába slušne, ale enormné výdavky a rast životných nákladov, čo trvalo poškodilo ich financie. Nemôžu si dovoliť žiaden výpadok príjmu, pričom čelia aj tlaku dravých mileniálov,“ dodáva Musil.
Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť FT Longitude v 20 európskych krajinách na vzorke 20-tisíc respondentov, z toho tisíc zo Slovenska, tak naznačuje, že finančná odolnosť nie je len otázkou výšky mzdy, ale najmä návykov, psychologických vzorcov a životnej fázy.
Slovensko síce vyniká v platobnej disciplíne, no za ňou sa často skrýva napätie a absencia rezerv. Skutočná finančná pohoda sa tak neodvíja od toho, koľko ľudia zarobia, ale od toho, ako dokážu so svojimi peniazmi pracovať a akú mieru istoty si dokážu vytvoriť.
