Ekonomická nálada na Slovensku sa vo februári výraznejšie nepohla, no zostáva citeľne slabšia než pred rokom. Ako informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vzrástol len nepatrne o 0,1 bodu na 97,5 bodu. Dôvera podnikateľov a spotrebiteľov tak v podstate stagnuje a hospodárstvo sa naďalej pohybuje pod úrovňou minuloročného optimizmu aj pod dlhodobým priemerom.
Medziročné porovnanie
V medziročnom porovnaní je celkový sentiment nižší o 5,4 bodu a za dlhodobým priemerom zaostáva o 8,2 bodu. Ekonomická nálada sa pritom skladá z piatich čiastkových indikátorov, ktoré zachytávajú očakávania podnikateľov v priemysle, stavebníctve, obchode a službách a tiež dôveru spotrebiteľov. Hodnoty sa pohybujú na škále od mínus 100 bodov, čo predstavuje maximálny pesimizmus, po plus 100 bodov ako vyjadrenie maximálneho optimizmu.
Na charitu vlani prispeli len štyria Slováci z desiatich, ochota pomáhať nezávisí iba od peňazí
Najväčšiu brzdu sentimentu naďalej predstavuje priemysel. Indikátor dôvery po sezónnej úprave klesol o dva body na mínus 2,3 bodu. Pod tento vývoj sa podpísali podľa úradu najmä slabšie očakávania produkcie a pokles objednávok. Zníženie produkcie predpokladajú najmä podniky vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, pokles objednávok bol výrazný aj vo výrobe drevených a papierových výrobkov. Priemysel tak vysiela signál opatrnosti a poukazuje na slabší dopyt v najbližšom období.
Služby priniesli mierne zlepšenie
Mierne zlepšenie, naopak, priniesli služby. Indikátor dôvery vzrástol o dva body na 0,3 bodu. Podnikatelia pozitívnejšie hodnotili aktuálnu podnikateľskú situáciu aj očakávaný dopyt v nasledujúcich mesiacoch. Priaznivejší vývoj hlásia najmä činnosti v oblasti nehnuteľností, zvýšený dopyt v najbližších troch mesiacoch očakávajú aj firmy pôsobiace v umení, zábave a rekreácii. Sektor služieb tak mierne koriguje celkový obraz stagnujúcej ekonomiky.
Opatrný optimizmus prejavili aj spotrebitelia. Indikátor spotrebiteľskej dôvery sa zvýšil o 1,7 bodu na mínus 25 bodov, no stále zaostáva za dlhodobým priemerom o viac než päť bodov. Domácnosti sú výrazne optimistickejšie pri hodnotení budúcich úspor a celkovej hospodárskej situácie, na druhej strane negatívnejšie vnímajú vývoj nezamestnanosti a mierne pesimistickejšie hodnotia aj svoju finančnú situáciu.
Ekonomiku potiahne Plán obnovy aj nová automobilka, na Slovensku sa však negatívne prejavia externé vplyvy
V obchode nálada mierne ochladla. Indikátor dôvery klesol o 1,3 bodu na šesť bodov. Pesimizmus sa prejavil najmä pri hodnotení stavu zásob a očakávaných podnikateľských aktivít. Negatívnejšie vyhliadky signalizujú najmä firmy v oblasti opravy a údržby motorových vozidiel.
Stavebníctvo si vo februári polepšilo o jeden bod, keď indikátor dosiahol mínus 5,5 bodu. Podnikatelia priaznivejšie hodnotili úroveň objednávok a očakávajú aj lepší vývoj zamestnanosti, najmä v podnikoch zameraných na výstavbu budov a realizáciu inžinierskych stavieb.
Optimizmus domácností
Ako pre SITA povedal analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš, februárové podnikateľské a spotrebiteľské prieskumy naznačujú, že ekonomická nálada na Slovensku sa po predchádzajúcom oslabovaní postupne stabilizuje, no presvedčivý obrat zatiaľ nenastal. „Služby a stavebníctvo sa vo februári mierne zlepšili, zatiaľ čo priemysel a maloobchod oslabili. V tejto fáze by však bolo predčasné z jednotlivých mesačných pohybov vyvodzovať silné závery, keďže krátkodobejšie výkyvy ešte nepotvrdzujú nový trend,“ skonštatoval analytik.
Optimizmu domácností ohľadom úspor môže podľa neho naznačovať, že najvýraznejší tlak po inflačnej vlne už čiastočne ustúpil. „Zároveň však rastú obavy z nezamestnanosti a mierne sa zhoršilo aj hodnotenie vlastnej finančnej situácie. Spotrebiteľská nálada sa teda zlepšuje najmä technicky z nízkej základne, pričom domácnosti zostávajú opatrné a citlivé na slabší rast aj celkovú neistotu,“ povedal Kočiš.
Slovenská ekonomika sa ocitá v tieni obáv, pokles dôvery je podľa analytika varovným signálom
Celkovo slabší sentiment nemožno podľa neho vysvetliť jedným konkrétnym šokom. „Skôr ide o kombináciu viacerých rizík, ktoré sa navzájom prekrývajú. Slovenská ekonomika čelí geopolitickému napätiu, slabšiemu zahraničnému dopytu, tlaku na verejné financie aj dôsledkom domácej konsolidácie. Súčasne sa mení aj vonkajšie prostredie a doterajší rastový model Slovenska, silno postavený na priemysle, exporte a lacnej pracovnej sile, naráža na svoje limity. Ukazuje sa, že nejde len o dočasné zhoršenie nálady, ale do istej miery aj o prejav hlbších štrukturálnych výziev,“ hovorí Kočiš.
Spotrebiteľská nálada
Výhľad na ďalšie mesiace preto zostáva podľa jeho slov opatrný. Spotrebiteľská nálada sa síce môže počas jari a leta mierne zlepšovať, no skôr len postupne a celkovo ostane pod tlakom. Rozhodujúce bude, ako sa vyvinie trh práce, reálne príjmy domácností, inflácia a výkon priemyslu.
„Dôležitý bude aj dosah konsolidačných opatrení na disponibilné príjmy, ako aj vývoj v zahraničí, keďže slovenská ekonomika je výrazne naviazaná na externý dopyt. Ak sa situácia v eurozóne a najmä v Nemecku stabilizuje, čo zaznačujú predstihové ukazovatele, a domáci trh práce zostane relatívne pevný, nálada sa môže mierne zlepšiť. Výrazný a skokový obrat však zatiaľ, bez výrazného impulzu, očakávať nemožno,“ uzavrel Kočiš.
