Slovenský bankový sektor zostáva jedným z najstabilnejších a najziskovejších odvetví ekonomiky, keď čistý zisk bánk za prvých deväť mesiacov roku 2025 vzrástol medziročne o približne sedem percent.
Návrh kolektívnej zmluvy
Napriek tomuto rastu však Slovenská banková asociácia (SBA) odmieta viesť rokovania so sociálnym partnerom o mzdách a pracovných podmienkach svojich zamestnancov. Uvádza sa to v publikovanej tlačovej správe Odborového zväzu bánk a poisťovní.
Odborový zväz bánk a poisťovní (OZBP) už v máji minulého roka predložil návrh kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorý zahŕňa základné požiadavky, vrátane miezd, pracovného času, home office, vplyvu umelej inteligencie na pracovné procesy a zamestnanosť, ako aj podmienky pri chorobe či odchode z práce.
Riaditeľom bankovej asociácie bude aj naďalej Marcel Klimek, je odborníkom s dlhoročnými skúsenosťami
Napriek tomu sa však Slovenská banková asociácia k návrhu odmieta vecne vyjadriť, tvrdí, že nemá mandát kolektívne vyjednávať, a pripúšťa len nezáväzné diskusie mimo sociálneho dialógu.
Pracovné podmienky
Podľa OZBP takýto postoj bankovej asociácie porušuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Je ťažko pochopiteľné, že organizácia, ktorá zastupuje bankový sektor v Republikovej únii zamestnávateľov, zároveň tvrdí, že nie je sociálnym partnerom oprávneným viesť sociálny dialóg na sektorovej úrovni.
Ochota k dialógu bankovej asociácie je navyše v priamom rozpore s jej vlastnými vyhláseniami o uznaní významu vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ako aj o cene, ktorú si asociácia dáva za prácu zamestnancov a úlohu odborov pri zlepšovaní pracovných podmienok.
Na Slovensku zlyhá do piatich rokov viac ako 90 percent podnikateľov. Koučka prezradila najčastejšie chyby
OZBP poukazuje, že bankový sektor na Slovensku sa v tomto smere líši od praxe v západnej Európe, kde je sektorové kolektívne vyjednávanie bežnou súčasťou fungovania bankovníctva. V krajinách ako Rakúsko, Belgicko či Taliansko je nepredstaviteľné, aby banky odmietli rokovať o spoločných pracovných podmienkach pre celé odvetvie.
Kolektívna zmluva
Spor o kolektívnu zmluvu tak nadobúda širší rozmer. Ak ani v ziskovom a stabilnom sektore nie je možné viesť spoločný dialóg o mzdách a pracovných podmienkach, vzniká vážna otázka o tom, ako Slovensko môže dobiehať životnú úroveň západnej Európy. Úspech sektora by sa totiž nemal prejavovať len v ziskoch a ekonomickom raste, ale aj v kvalite života ľudí, ktorí v ňom pracujú.
Podpredseda OZBP Radovan Nárožný vyjadril znepokojenie: „Banky hovoria o úcte k zamestnancom a ochote viesť sociálny dialóg, no keď príde na konkrétne návrhy týkajúce sa miezd, pracovného času alebo podmienok, odmietajú rozhovor.“
Sťažnosti slovenských bánk sleduje minister Kamenický s údivom, v prvom polroku pritom dosiahli čistý zisk 547 miliónov
Odborový zväz zároveň upozorňuje na nebezpečný precedens, keď jedno z najziskovejších odvetví ekonomiky odmieta aj len diskutovať o pracovných podmienkach tisícov svojich zamestnancov.
Preto sa OZBP obrátil na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR so žiadosťou o určenie sprostredkovateľa v spore o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
„Ľudia v bankách si zaslúžia viac než len pekné vyhlásenia o spoločenskej zodpovednosti, zaslúžia si férovú debatu o platoch a pracovných podmienkach,“ zdôrazňuje Nárožný.
„Bankový sektor má záujem viesť korektný a vecný dialóg v súlade s platnou právnou úpravou. V súčasnosti komunikujeme a riešime otázku, kto je partnerom oprávneným na kolektívne vyjednávanie. Cieľom je predísť budúcim právnym rizikám pre zamestnancov aj zamestnávateľov,“ reagovala pre SITA Slovenská banková asociácia.
