Slovenská ekonomika sa podľa ekonóma Lukáša Kovandu nachádza v období zvýšenej neistoty, ktoré je charakterizované kombináciou vysokého deficitu verejných financií, rastúceho dlhu a štrukturálnych výziev v kľúčových odvetviach.
V rozhovore pre SITA upozornil, že tempo zadlžovania Slovenska je výraznejšie než v Českej republike, ktorá pritom sama čelí nepriaznivému vývoju verejných financií. Ratingové agentúry už na situáciu upozorňujú a niektoré z nich Slovensku zhoršili rating.
Zároveň uviedol, že vývoj verejných financií je ovplyvnený kombináciou rastúcich sociálnych výdavkov, budúcich nákladov na obranu a politického cyklu, ktorý obmedzuje priestor na reformy.
Podľa jeho odhadu môže deficit Slovenska v nasledujúcich rokoch do roku 2030 dosahovať v priemere 4 až 5 percent HDP, čo považuje za vysokú úroveň. V rovnakom období by verejný dlh mohol stúpnuť približne na 60 až 64 percent HDP, teda o výrazne vyššiu úroveň než v Česku.
Kľúčová otázka
Kľúčovou otázkou je podľa ekonóma spôsob konsolidácie verejných financií. Upozornil, že znižovanie deficitu znamená v praxi spomalenie tempa zadlžovania, čo sa nevyhnutne premieta do nižšej miery verejných výdavkov.
Proces môže viesť k tlaku na sociálne transfery, dôchodky či ďalšie verejné výdavky. Zároveň však pripomenul, že konsolidácia sa nemusí týkať výlučne škrtov, ale aj modernizácie štátu prostredníctvom digitalizácie, zjednodušenia agendy, či efektívnejšieho nakladania s majetkom štátu.
Slovensko sa ocitlo vo fiškálnom "spätnom prúde", varuje analytik. Krajine hrozí tvrdý náraz
Za najpriaznivejší, no zároveň najťažšie dosiahnuteľný scenár považuje výraznejšie zrýchlenie ekonomického rastu na úrovni 4 až 5 percent HDP. V takom prípade by sa podľa neho dlh aj deficit „rozpúšťali“ prirodzene vďaka rastúcej ekonomickej báze a vyšším daňovým príjmom.
Tento scenár však predpokladá rozsiahle reformy a zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by najprv mohli priniesť obdobie prísnejšej fiškálnej politiky. Súčasne upozornil, že vysoká zadlženosť a rastúce rizikové prirážky zvyšujú úrokové sadzby, čo následne predražuje investície v celom hospodárstve a brzdí súkromný sektor.
Geopolitické riziká
Výraznú časť rozhovoru venoval aj geopolitickým rizikám a ich vplyvu na región strednej Európy. Konflikty, obchodné bariéry a tendencia k deglobalizácii podľa neho poškodzujú malé exportne orientované ekonomiky, akými sú Slovensko a Česko.
Na druhej strane však upozornil, že geopolitické napätie zároveň vytvára nové príležitosti, najmä v obrannom priemysle, ktorý môže čiastočne kompenzovať oslabenie automobilového sektora. V súvislosti s rastúcimi výdavkami NATO a tlakom na európske krajiny zvýšiť obranné rozpočty spomenul, že ide o potenciálny zdroj nových investícií a zákaziek pre priemysel.
Nad autopriemyslom sa zmráka
Zároveň však zdôraznil, že dlhodobá závislosť Slovenska od automobilového priemyslu predstavuje riziko. „Nad celým autopriemyslom sa zmráka,“ uviedol Kovanda, pričom poukázal na tlak ázijskej konkurencie a vysoké energetické náklady v Európe.
Podľa neho sa éra dominantného postavenia automobilovej výroby v Európe postupne končí a krajiny, ktoré na ňu spoliehajú, budú musieť hľadať nové ťažiskové odvetvia. Elektromobilita podľa neho nemusí byť plnohodnotnou náhradou, keďže jej výroba je menej náročná na rozsiahly subdodávateľský reťazec, čo môže viesť k úbytku pracovných miest v tradičných regiónoch.
Slovenská ekonomika vysiela zmiešané signály a fabriky opäť ožívajú, problémy automobiliek však nekončia
Osobitne skeptický bol aj k schopnosti Európy zachytiť globálny trend elektromobility v plnom rozsahu. Upozornil na nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru a technologické aj logistické limity, ktoré komplikujú širšie rozšírenie elektromobilov. V tomto kontexte podľa neho hrozí, že Európa stratí časť svojej konkurencieschopnosti v automobilovom sektore.
Silnú závislosť Slovenska od zahraničného dopytu ilustroval aj vzťahom k Nemecku, ktoré zostáva kľúčovým obchodným partnerom. Hoci jeho význam podľa Kovandu už nie je tak dominantný ako v minulosti, stále ide o zásadný pilier slovenského exportu.
Zároveň upozornil na rast významu Poľska, ktoré sa stáva dynamicky rastúcou ekonomikou regiónu a čoraz silnejšie ovplyvňuje obchodné toky v strednej Európe. Práve rast poľskej ekonomiky podľa neho vytvára nové príležitosti aj pre slovenských exportérov.
Životná úroveň a ceny
Pokiaľ ide o životnú úroveň a ceny, Kovanda zdôraznil rozdiel medzi nominálnymi a reálnymi cenami. Návrat k cenovým úrovniam spred krízy v absolútnom vyjadrení podľa neho nie je možný, no kľúčové je, či rast miezd dokáže dobehnúť rast cien. V takom prípade môže podľa neho dochádzať k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne aj napriek vyššej cenovej hladine.
Dovolenky Slováci vyškrtli už dávno, teraz prišli na rad potraviny
Na záver rozhovoru pripomenul, že dlhodobý vývoj Slovenska závisí od kvality hospodárskej politiky, kombinácie fiškálnych a menových nástrojov a schopnosti realizovať reformy, ktoré boli úspešne implementované už v minulosti. Práve tie podľa neho v minulosti výrazne zlepšili základné ekonomické ukazovatele krajiny a predstavujú skúsenosť, z ktorej možno čerpať aj dnes, hoci ich realizácia si vyžaduje politickú odvahu a časový horizont niekoľkých rokov.
>>> Celý rozhovor s Lukášom Kovandom
Lukáš Kovanda: Green Deal je luxus, ktorý si Európa nemôže dovoliť - ROZHOVOR
