Európa po odklone od ruského plynu získala väčšiu flexibilitu vďaka LNG, zároveň sa však vystavila globálnej konkurencii, cenovým výkyvom a rizikám námorných trás. Energetický expert Andrej Nosko v rozhovore pre SITA a portál SITA Energetika upozorňuje, že Slovensko musí po strate časti tranzitného významu stavať energetickú bezpečnosť najmä na diverzifikácii, prepojeniach so susedmi, skladovacích kapacitách, obnoviteľných zdrojoch a strategických zásobách jadrového paliva.
Plyn z Ruska už čoskoro dostane stopku, SPP pokračuje v diverzifikácii zdrojov a rokuje s tridsiatkou dodávateľov
Nahradila Európa závislosť od ruského plynu novou závislosťou od globálneho trhu s LNG – napríklad od USA, Kataru alebo ďalších dodávateľov?
Závislosť od plynu z jedného zdroja cez jednu trasu je horšia než závislosť od dovozu cez LNG. LNG však nie je bez rizík. Prináša väčšiu flexibilitu a širší okruh dodávateľov, zároveň však Európu vystavuje globálnej konkurencii o dodávky, výkyvom cien a rizikám spojeným s kapacitou terminálov, prepravou a námornými trasami. Aj pri LNG existujú dlhodobé kontrakty a riziká súvisiace s kapacitou infraštruktúry alebo s narušením niektorého z globálnych tranzitných koridorov, ako ukazuje napätie okolo Hormuzského prielivu. To sa však spravidla premieta najmä do ceny.
Slovensko dlhodobo stavalo časť svojej energetickej bezpečnosti na tranzitnej polohe. Má tento model ešte budúcnosť, keď sa menia toky plynu, ropy aj politické priority Európy?
Faktom je, že Slovensko sa zmenilo z krajiny na plynovej križovatke na krajinu na konci plynovej trasy. To prináša riziko vyšších tranzitných poplatkov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia zákazníci, a nižších alebo nulových príjmov z tranzitu pre štát. Tranzitná poloha preto už nemôže byť základom slovenskej energetickej bezpečnosti v takej miere ako v minulosti. Slovensko sa musí viac sústrediť na diverzifikáciu trás, reálne využiteľné prepojenia so susedmi, skladovacie kapacity a flexibilitu domácej infraštruktúry. Namiesto ďalších investícií do ropnej a plynovej infraštruktúry by sme mali viac diverzifikovať energetický mix a zvyšovať energetickú efektívnosť.
Napätie medzi Iránom a USA sa často číta cez ceny ropy a Hormuzský prieliv. Neodkrýva však hlbší problém – že aj v čase energetickej transformácie zostáva svet závislý od starých fosílnych trás a ich vojenskej ochrany?
Áno, aktuálne napätie ukazuje, že aj počas energetickej transformácie zostáva svet výrazne závislý od fosílnych palív a kritických tranzitných koridorov. Pre Slovensko je azda najcennejšou skúsenosťou vývoj na európskom trhu s elektrinou, kde krajiny, v ktorých sa väčšina elektriny vyrába z obnoviteľných zdrojov, mali na trhu výrazne nižšie ceny elektriny než krajiny, kde cenu elektriny primárne určovala cena plynu. Ponaučením je, že investovať do domácej výroby z obnoviteľných zdrojov a znižovať tak závislosť od dovozu z krajín mimo EÚ sa oplatí rovnako ako zvyšovanie odolnosti a flexibility domácej energetickej infraštruktúry.
Čína má silnú pozíciu vo výrobe solárnych panelov, batérií, spracovaní kritických surovín a čistých technológií. Nevzniká Západu nová energetická závislosť, tentoraz nie od plynu, ale od technológií?
Nie každá závislosť je rovnaká. Tak ako sa nezamýšľame nad závislosťou od dovozu pomarančov, podobne sa dá uvažovať aj pri niektorých technológiách. Výroba batérií je ekologicky aj zdrojovo náročná z hľadiska spotreby energie, surovín aj možných rizík pre životné prostredie.
Čína nás predbieha, v globálnej surovinovej politike, ale pre Slovensko je v tejto oblasti najdôležitejšie nešpekulovať, ako niečo vymyslieť samostatne, ale primknúť sa čo najbližšie k EÚ, pretože samostatne nemáme žiadnu šancu. Pokiaľ ide o technológie, nevidím problém napríklad v dovoze panelov, batérií a podobných „hlúpych“ komponentov.
Mali by sme sa však zamýšľať nad schopnosťou ustrážiť si „mozgy“ týchto systémov a riziká spojené s inštaláciou „šikovných“ komponentov, ako sú meniče, riadiace a kontrolné jednotky a systémy. V opačnom prípade budeme čeliť nadmernému riziku v oblasti kybernetickej a energetickej bezpečnosti.
Pre Slovensko by malo byť dôležité byť súčasťou vývoja a budovať odborné a výskumné kapacity na výrobu s pridanou hodnotou, a nie byť len montovňou s nízkou pridanou hodnotou, vysokými rizikami a slabou schopnosťou ovplyvňovať strategické technologické rozhodnutia.
Ak by ste mali vládam odporučiť tri konkrétne kroky na posilnenie energetickej bezpečnosti do roku 2030, ktoré by to boli — a čo z toho je najdôležitejšie pre Slovensko?
Prvým krokom by mal byť prísnejší dohľad nad tým, ako rafinéria využíva, respektíve využívala dočasnú výnimku zo sankcií a ako postupuje pri diverzifikácii dovozu ropy. Štát by mal mať jasný prehľad o tom, či výnimka slúžila na skutočnú prípravu alternatív, alebo iba na predlžovanie existujúceho modelu.
Druhým krokom by mala byť intenzívna spolupráca s maďarskou vládou pri hľadaní riešenia vo vzťahu k ropovodu Adria. Cieľom by malo byť usporiadanie, ktoré posilní jeho využiteľnosť pre región a zároveň zníži riziká jednostrannej závislosti. Vo verejnom priestore sa objavilo niekoľko iných návrhov, tie však nie sú technicky alebo ekonomicky realizovateľné, prípadne sú viac v záujme súkromnej firmy než energetickej bezpečnosti.
Prípadnú štátnu podporu alebo investície treba hodnotiť aj podľa toho. Musíme rešpektovať autonómne investičné rozhodnutia súkromnej firmy. Ak však majú negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť štátu, vláda má povinnosť využiť všetky právne prostriedky na ich korekciu. Rovnako platí, že ak súkromná firma ťaží z právneho rámca alebo cenovej výhody, ktorá existuje len ako dôsledok politického rozhodnutia vlády, nie je prijateľné, aby náklady niesla celá krajina, zatiaľ čo benefity pripadli výlučne akcionárom firmy.
Tretím krokom by malo byť vytvorenie strategických zásob jadrového paliva po vzore krajín, ktoré riešia podobné bezpečnostné riziká. Pri spustení ďalšieho bloku v Mochovciach by bolo vhodné zvážiť, či časť výnosov alebo regulačne určených zdrojov nemožno nasmerovať práve na vytvorenie takýchto zásob.
Zároveň by Slovensko malo preskúmať možnosť účasti na výrobe paliva do reaktorov VVER-440 alebo spoluvlastníctva výrobných kapacít. Nemusí ísť o samostatný národný projekt, ale o zapojenie do širšieho európskeho riešenia.
>>> Rozhovor SITA s analytikom Stanislavom Pánisom
Analytik Pánis: Od ruských energií sa vieme odstrihnúť, ale za cenu, že budeme nakupovať drahšie - ROZHOVOR
