Slovensko nečaká ďalší solárny boom. Rozvoj slnečnej energie podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) naďalej výrazne spomaľujú viaceré administratívne, regulačné či technické prekážky.
„Výrobcovia sú dnes povinní uhrádzať nielen neprimerane vysoké pripojovacie poplatky, ale aj poplatok za prístup do siete, známy ako G-komponent. Kvôli nesprávnej štátnej regulácii sa tak možno nebudú napĺňať slovenské plány pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energií,“ myslí si riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Krok ÚRSO hodnotia pozitívne
Vízie o solárnom boome podľa neho vzbudil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten totiž prostredníctvom najnovšej vyhlášky chce oslobodiť ostrovné systémy od platenia tarify za prevádzkovanie systému (TPS).
Slováci najviac preferujú pri obnove domov solárne kolektory, viacerým chýbajú informácie o obnoviteľných zdrojoch
„Tento krok sa inak ako pozitívne hodnotiť nedá. Otázkou skôr je, ako bolo vôbec možné, že ostrovné systémy, ktoré neboli vôbec pripojené do siete, platili tarifu za prevádzkovanie systému, ktorý ani nevyužívali,“ zdôraznil Karaba.
Najväčším problémom je poplatok za G-komponent
Najväčšiu finančnú záťaž pre výrobcov zelenej elektriny predstavuje podľa neho poplatok za prístup do prenosovej alebo distribučnej sústavy – tzv. G-komponent. „Tento regulačným úradom vymyslený poplatok tvorí významnú časť prevádzkových nákladov a v niektorých prípadoch môže byť pre výrobcov až likvidačný,“ dodal Karaba.
Za problematický považujú výrobcovia aj samotný proces pripojenia do siete. Ten je podľa nich časovo zdĺhavý a tiež administratívne aj technicky komplikovaný. „Riešením by tu mohla byť jeho plná elektronizácia, čo by si ale vyžadovalo väčšiu ochotu a angažovanosť zo strany distribučných spoločností,“ konštatoval Karaba.
