V poslednom čase aj k nám prišiel fenomén poskytovania 100 percentnej elektriny z obnoviteľných zdrojov pre zákazníkov slovenských dodávateľov energií.
Takáto elektrina je krytá tzv. zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú vydávané a obchodované v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady o podpore obnoviteľných zdrojov energie a ich následných transpozícií do lokálnych legislatív, t.j. do slovenského zákona o podpore obnoviteľných zdrojov.
Tak ako každá novinka, aj táto otvorila niekoľko otázok spojených so samotných produktom. Napr. ako môže nejaká záruka pôvodu oddeliť zelenú elektrinu v mojej zásuvke od tej sivej, t. j. vyrobenej v neobnovoteľných zdrojoch?
Ako vie dodávateľ garantovať, že práve tá moja časť elektriny je na 100 percent zelená? Nejde o obyčajný greenwashing a vyťahovanie peňazí od zákazníkov? A pod. Na všetky tieto otázky existuje odpoveď v mechanizme, ktorý na pôde EÚ bol vytvorený a pokúsime sa ho v nasledujúcich riadkoch objasniť.
Ako sa obchoduje s elektrinou?
V prvom rade si musíme vyjasniť základný fakt, a to, že fyzický a obchodný tok elektriny je oddelený, resp. stretáva sa iba v jednom bode – celkovej bilancii. V Európskom priestore, v prepojených sústavách, sa vyrobí a prenesie presne toľko elektriny, koľko sa jej zobchoduje. Tu však jednotnosť tokov končí.
Fyzický svet elektrónov od výrobcov (elektrární) si žije svojím svetom a naozaj nie je možné sledovať, filtrovať ani usmerňovať elektróny z konkrétnych zdrojov energie do konkrétnych zásuviek. Načo by aj, veď ten elektrón v sústave je už naozaj homogénnou komoditou s jednotnou kvalitou. Toto sa, mimochodom netýka iba zelených či iných zdrojov elektriny, ale aj geografického zdroja. Keď hovoríme o tom, že Slovensko je či nie je z pohľadu výroby elektriny sebestačné, neznamená to, že najskôr vyrobíme „svoju“ a až potom dokúpime „cudziu“ elektrinu.
Dôležité však je, ako tie homogénne elektróny v mojej zásuvke vznikajú a ktorý výrobca ich vyrába. Tu nám však odpoveď nedá fyzický svet elektriny, ale práve ten obchodný. V obchodnom svete elektriny sa dá diferencovať, či moja elektrina je nakúpená zo zelených alebo sivých zdrojov. Ako to funguje? Jednoducho. Každý výrobca obchoduje svoju elektrinu, ktorú v budúcnosti plánuje vyrobiť na obchodných miestach (burzách). Tu má elektrina ešte stále homogénnu podobu, t. j. obchodnou jednotkou na burze je 1 MWh elektriny bez ohľadu na pôvod (zelený alebo sivý).
Popri základnej komodite však ešte existuje trh tzv. záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tieto záruky je možné dokúpiť ku základnej komodite a preukazujú, že tá časť elektriny, ktorá je nimi krytá pochádza z obnoviteľných zdrojov a tá ostatná zo zdrojov sivých. Mechanizmus funguje tak, že zelené elektrárne popri štandardnom predaji komodity majú od lokálneho regulátora vydané aj tzv. záruky pôvodu, ktoré môžu paralelne na inom trhu obchodovať.
Lokálni regulátori vydajú záruky iba zeleným zdrojom a teda záruk pôvodu je na európskom trhu logicky menej, ako je celkový objem zobchodovanej elektriny. A teda nie všetci obchodníci, ktorí nakúpia pre svojich zákazníkov komoditu – elektrinu majú šancu k nej dokúpiť aj zodpovedajúci objem záruk pôvodu (ak by taký úmysel mali).
Aký to má zmysel?
Tým že je záruk pôvodu obmedzené množstvo, menšie ako celkový objem elektriny zobchodovaný v európskom priestore, ide o vzácny statok. Ak je zo strany zákazníkov a teda dodávateľov po 100percentnej zelenej elektrine dopyt, cena tohto vzácneho statku začne stúpať, pretože jeho ponuka je obmedzená. A to je vlastne princíp, ktorý má podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Dodávatelia vzbudia formou marketingu (nie greenwashingu) u svojich zákazníkov dopyt po 100% zelenej elektrine, následne pre nich na obchodných miestach burzách začnú zabezpečovať záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak tak robí dostatočne veľké množstvo dodávateľov pre svojich zákazníkov, narazia na limity ponuky a začnú o záruky „bojovať“ vyššími nákupnými cenami.
Vyššie ceny záruk pôvodu sú vodou na mlyn existujúcim ale aj budúcim zeleným elektrárňam. Tie existujúce si zabezpečia rýchlejšiu návratnosť investície a tie budúce budú investori budovať s väčšou chuťou a za nižšieho rizika, čo možno ocenia aj banky pri ich financovaní. Inými slovami vyššie ceny záruk pôvodu majú podnietiť rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Čím viac elektriny z obnoviteľných zdrojov bude produkovať elektrinu a bude časť ich výrobných nákladov dotovaná z predaja záruk pôvodu, nielen z predaja základnej komodity, tým vyšší tlak na pokles cien základnej komodity – 1MWh elektriny vytvoria. Nuž a nižšie ceny základnej komodity, ktorú jedinú môžu predávať tzv. sivé elektrárne (na rozdiel od zelených nemajú ďalší zdroj príjmu zo záruk pôvodu) začnú efektivitu týchto elektrární znižovať a teda budú vytláčané z trhu.
Inými slovami, čím väčšia časť z celkovej ceny 1MWh zelenej elektriny bude tvoriť záruka pôvodu, tým rýchlejšie sa budú obnoviteľné zdroje elektriny rozvíjať na úkor tých sivých.
Tento mechanizmus, ktorý vytvorila a uzákonila EÚ je logický, má jasný cieľ, no je v tomto momente ešte len v plienkach. Ceny záruk pôvodu sú v tomto momente relatívne nízke, pretože dopyt po nich ešte nedosiahol kritickú hranicu.
Dopyt sa zvýši najmä, ak dodávatelia tak ako na Slovensku, aj v ďalších krajinách EÚ začnú tvoriť produkty a marketingovú komunikáciu spojenú s týmto trhom. V žiadnom prípade nejde o greenwashing.
Skôr antagonistické naladenie niektorých účastníkov trhu a médií voči mechanizmu môže spôsobiť dočasnú nedôveru zákazníkov a teda spomalenie zelenej tranformácie v energetike. Obzvlášť, ak máte v portfóliu sivý výrobný zdroj. Preto sa treba pri čítaní argumentov treba tiež spýtať Qui bono? Môže to pomôcť.
Prečo tomu veríme?
Lebo v histórii tzv. umelých energetických trhov v EÚ existuje úspešná analógia, ktorú sa euroúradníkom po pomalšom rozbehu podarilo doviesť do úspešného konca. Hovoríme o tzv. Emission tradig systéme (ETS) alebo ľudovo emisných povolenkách.
Niekoľko rokov tento trh nefungoval dobre, nakoľko EÚ pustila do obehu príliš veľké množstvo emisných povoleniek a zároveň dopyt po nich klesal kvôli zlepšujúcej sa štruktúre európskeho priemyslu, energetiky a teplárenstva. Po znížení kvóty na voľné emisné povolenky pre jednotlivé krajiny, sa však euroúradníkom podarilo trh s emisiami rozbehnúť a dnes cena emisnej povolenky na 1t CO2 dosahuje 57 eur.
Takýto náklad signifikantne znevýhodňuje priemysel, elektrárne a teplárne, ktoré majú najväčší vplyv na poškodzovanie životného prostredia formou emisií CO2. Takto vysoké ceny emisných povoleniek donútili napr. slovenské veľké teplárenské spoločnosti k urýchlenému prechodu na iné palivo ako uhlie, najmä smerom k plynu. Ak by tak neurobili, ich ekonomika alebo ceny tepla by boli neúnosné.
Rovnako cena emisných povoleniek znevýhodňuje uhoľné elektrárne oproti plynovým alebo paroplynovým cyklom, nehovoriac o zelených zdrojoch. Inými slovami trh s emisnými povolenkami mení priemysel a štruktúru zdrojov v energetike k lepšiemu formou negatívnej diskriminácie. Ak k tomuto aspektu pribudne ešte mechanizmu pozitívnej cenovej diskriminácie obnoviteľných zdrojov energií, transformácia európskeho výrobného mixu sa urýchli.
Aký je teda záver?
Trh so zelenou elektrinou, resp. zárukami pôvodu je dnes ešte len v plienkach a má svoje pôrodné bolesti. ZSE Energia s aktuálnymi 55 000 zákazníkmi, ktorí cez nás kupujú elektrinu vyrobenú zo zelených zdrojov zatiaľ zázraky nespôsobí, aj keď ročná kumulovaná úspora vyše 42 000 ton CO2 planétu poteší.
V EÚ sa ročne vyrobí cca. 3000 TWh elektriny, pričom len k 707TWh boli v roku 2019 vydané tzv. záruky pôvodu a 613TWh ich bolo reálne zobchodovaných. Inými slovami, len cca. ¼ európskej spotreby elektriny mohla byť označená ako 100% pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov.
Cieľ a mechanizmus je však jasný a transparentný. Precedensom pre možnosť fungovania „virtuálneho“ trhu je trh s emisnými povolenkami, ktorý tiež niekoľko rokov riešil detské choroby. Dajme preto zárukám pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov šancu. Nehádžme ich okamžite, niekoľko mesiacov po nasadení do jedného greenwashingového vreca.
Práve marketing a osveta nielen na Slovensku, ale v celej EÚ je cestou ako na trhu so zárukami pôvodu rozbehnúť princípy ponuky a dopytu a dosiahnuť tak zamýšľaný cieľ – zelenšiu energetiku, kde obnoviteľné zdroje sú zvýhodnené oproti sivým. Táto schéma má šancu na úspech ak za ňu zákazník hlasuje hlavou a následne peňaženkou, čo považujem za veľmi dobré až výborné predpoklady úspechu.
Autor je vedúcim úseku marketingu ZSE Energia.
