Pri kvalitnej obnove bytového domu môžu domácnosti podľa Andrea Pancottiho zo spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby znížiť energetické náklady o 30 až 50 %. Samotné technológie však nestačia, dôležité je aj správanie obyvateľov a riadenie spotreby.
Domácnosti v kvalitne obnovených bytových domoch môžu znížiť svoje energetické náklady o desiatky percent. Pri vhodnej kombinácii zateplenia, kvalitných okien, moderného zdroja tepla a chladu a obnoviteľných zdrojov energie sa úspory môžu bežne pohybovať na úrovni 30 až 50 % oproti pôvodnému stavu. Uviedol to Andrea Pancotti zo spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby, s.r.o..
„Pri kvalitne obnovenom bytovom dome s moderným zdrojom tepla a chladu sa v praxi bavíme o úsporách v desiatkach percent oproti pôvodnému stavu,“ povedal Pancotti.
Technológie samy o sebe nestačia
Podľa neho však energeticky úsporná budova nie je len o technológiách a nízkej spotrebe. Dôležité je aj to, ako sa budova v praxi využíva a spravuje. Aj dobre zateplený objekt s moderným zdrojom tepla nemusí dosiahnuť očakávané úspory, ak sa jeho spotreba neriadi rozumne.
Staršie neúsporné bývanie môže byť v budúcnosti ťažšie predajné
Pancotti upozorňuje, že mesačné zálohové platby za teplo, chlad a elektrinu dnes môžu v bytových domoch dosahovať stovky eur. Obyvatelia pritom vedia časť spotreby ovplyvniť sami, napríklad správnym vetraním, reguláciou teploty či sledovaním spotreby.
„Najlacnejšia energia je totiž stále tá, ktorú vôbec nemusíme spotrebovať,“ zdôraznil Pancotti.
Pri kúpe bytu treba rátať aj s prevádzkovými nákladmi
Pri kúpe bytu by podľa neho ľudia nemali sledovať iba výšku hypotéky alebo lokalitu. Dôležité sú aj budúce prevádzkové náklady. Energeticky úspornejšia budova môže mať pri kúpe vyššiu cenu, no jej prevádzka býva lacnejšia. Pri dlhodobom horizonte môžu podľa Pancottiho úspory na energiách prevýšiť vyššiu obstarávaciu cenu.
Fotovoltika pre domácnosti: Počet solárnych panelov na streche nie je rozhodujúci. Na čo sa treba zamerať skôr?
Energetická náročnosť bývania bude podľa neho čoraz dôležitejšia aj pri predaji a prenájme nehnuteľností. Nové pravidlá Európskej únie postupne zavádzajú prísnejšie štandardy energetickej hospodárnosti a väčšiu transparentnosť. Budovy s horšou energetickou triedou tak môžu byť znevýhodnené, keďže kupujúci aj banky budú viac zohľadňovať náklady na prevádzku a potrebu budúcich investícií.
Certifikát by nemal byť len formalitou
Základným dokladom pri predaji alebo prenájme je energetický certifikát. Pancotti však upozorňuje, že kupujúci sa naň v praxi často pýtajú len zriedka a pri realitných obhliadkach býva vnímaný skôr ako formálna príloha.
Záujemcovia by sa preto podľa neho mali pýtať aj na konkrétnu spotrebu za posledné tri roky, typ a vek zdroja vykurovania a chladenia či výšku zálohových platieb v porovnateľných bytoch v rovnakom dome.
