Pri domácej fotovoltike nie je rozhodujúce, koľko panelov sa zmestí na strechu. Dôležité je najmä to, koľko vyrobenej elektriny dokáže domácnosť reálne spotrebovať priamo doma.
Domáca fotovoltika sa dnes najviac oplatí domácnostiam, ktoré vedia významnú časť vyrobenej elektriny spotrebovať priamo. Ide najmä o rodinné domy s vyššou dennou spotrebou, elektrickým ohrevom vody, tepelným čerpadlom, klimatizáciou, bazénovou technológiou alebo elektromobilom. Povedal pre SITA v energetike riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetikyJán Karaba.
Pri fotovoltike podľa Karabu nie je rozhodujúce, aby mala domácnosť na streche čo najviac panelov. Dôležité je najmä to, aby systém vyrábal elektrinu v čase, keď ju domácnosť dokáže priamo spotrebovať. Návratnosť investície preto závisí nielen od výkonu systému, ceny technológie a lokality, ale predovšetkým od spotrebného profilu domácnosti.
Rozhoduje vlastná spotreba
Pri dobre navrhnutej fotovoltike sa dá hovoriť o návratnosti v horizonte niekoľkých rokov až jednej dekády. Bez dotácie sa investícia do vlastnej fotovoltiky môže vrátiť približne za osem až desať rokov. Pri dotácii, vyššej vlastnej spotrebe a rastúcich cenách energií môže byť návratnosť kratšia.
Zelená solidarita sa rozšíri, príspevky na obnoviteľné zdroje energie má získať viac domácností
Domácnosti by sa však podľa nemali rozhodovať iba podľa celoročnej spotreby alebo maximálneho počtu panelov, ktoré sa zmestia na strechu. Dôležitý je najmä denný a sezónny profil spotreby. Ak domácnosť väčšinu elektriny spotrebúva večer alebo v zime, strešná fotovoltika bez ďalšieho riadenia alebo akumulácie nemusí priniesť očakávaný efekt.
Karaba upozorňuje, že predimenzovaný systém vzniká vtedy, keď sa projekt navrhne podľa hesla „dajte tam čo najviac panelov“, a nie podľa reálnej spotreby domácnosti. Ak domácnosť nevie využiť vyrobenú elektrinu, návratnosť sa predlžuje.
Batéria nie je riešením pre každého
Batériové úložisko môže zvýšiť vlastnú spotrebu vyrobenej elektriny a zlepšiť komfort domácnosti. Zmysel má najmä vtedy, ak chce domácnosť využívať solárnu elektrinu aj večer alebo potrebuje záložný zdroj pri výpadku.
Z ekonomického hľadiska však podľa Karabu nejde o univerzálne riešenie pre každého. Pri niektorých domácnostiach sa batéria oplatí, pri iných je skôr komfortným a bezpečnostným doplnkom. Najväčší zmysel má tam, kde je vyššia večerná spotreba, drahšia elektrina zo siete, dobré riadenie spotreby alebo potreba zálohy.
Karaba zároveň upozorňuje aj na chyby pri výbere dodávateľa. Domácnosti sa podľa neho často pozerajú najmä na cenu, výkon a sľubovanú ročnú výrobu, menej však riešia kvalitu komponentov, tienenie, servis, záruky a odbornú montáž. Pri nekvalitných komponentoch alebo neodbornej montáži nejde podľa neho len o slabšiu návratnosť, ale aj o bezpečnostné riziko.
Úplná energetická nezávislosť je podľa Karabu pre bežný rodinný dom na Slovensku skôr marketingovým sľubom než realistickým cieľom. Rozumnejším cieľom je vyššia miera sebestačnosti, nižšia závislosť od budúcich cien energií a lepšia kontrola nad účtami.
>>> Celý rozhovor SITA s Jánom Karabom
