Súčasná kríza medzi Spojenými štátmi a Iránom opäť ukazuje závislosť Európy od dovozu ropy a ropných produktov z obmedzeného počtu regiónov. Jej bezprostredným dôsledkom sú vyššie ceny energetických komodít, dlhodobejšou výzvou zostáva potreba diverzifikovať dodávky a posilniť domáce kapacity. Pre SITA to uviedol odborník na energetickú bezpečnosť Martin Jirušek z Masarykovej univerzity.
„Doterajšie dôsledky sú dvojakého typu. Prvý je globálny a prejavuje sa zvýšenými cenami komodít, predovšetkým ropy,“ povedal Jirušek.
Európe chýbajú domáce rafinérske kapacity
Rast cien ropy sa podľa neho dotýka nielen veľkých dovozcov, ale aj producentov vrátane Spojených štátov. Európa sa mu vzhľadom na svoju závislosť od dovozu nedokáže vyhnúť. Druhým problémom je koncentrácia produkcie ropy a jej prepravných trás do niekoľkých geografických oblastí. Napätie v Perzskom zálive preto môže ovplyvniť nielen ceny suroviny, ale aj dostupnosť ropných produktov a bezpečnosť ich dodávok.
Ropa po dohode USA a Iránu prudko zlacnela, podľa analytika je však optimizmus predčasný
„V oboch prípadoch je problémom, že takúto kľúčovú komoditu musíme dovážať a jej produkcia je sústredená iba na niekoľkých miestach vo svete,“ upozornil Jirušek.
Európa je zároveň v niektorých segmentoch závislá aj od dovozu hotových ropných produktov. Podľa Jirušeka ide čiastočne o dôsledok predchádzajúcich ekonomických rozhodnutí, ktoré viedli k obmedzeniu domácich rafinérskych kapacít. Odpoveďou na podobné krízy by podľa neho malo byť rozšírenie dovozných trás a zdrojov, posilnenie skladovacích a rafinérskych kapacít a postupné znižovanie spotreby fosílnych palív.
Zmeny budú skôr postupné
„V ideálnom prípade by mala byť odpoveď na krízu tohto typu dvojaká: diverzifikovať dovoz a zvýšiť domáce kapacity, najmä skladovacie a rafinérske, a prejsť k nefosílnym zdrojom s cieľom obmedziť dovoznú závislosť,“ uviedol Jirušek.
Konflikt USA a Iránu sa môže opäť rozhorieť, Teherán ťaží z hrozby v Hormuzskom prielive
Rýchlejším zmenám však podľa neho bráni nedostatok politickej vôle na prijatie výraznejších regulačných opatrení. Európske krajiny preto pravdepodobne nebudú postupovať jednotne a transformácia ich energetickej politiky bude skôr postupná.
„Posun bude skôr pomalý a v budúcnosti ho budú pravdepodobne skokovo urýchľovať ďalšie krízy,“ uzavrel Jirušek.
