Slovensko má nadpriemerný geotermálny potenciál, no využíva z neho iba zlomok. V rozhovore pre SITA a portál SITA Energetika na to upozorňuje Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy, podľa ktorého rozvoj geotermálnej energie brzdia najmä zle nastavené dotačné schémy, ktoré v teplárenstve dlhodobo zvýhodňujú plynovú kogeneráciu a biomasu. Geotermálna energia by pritom mohla mestám priniesť stabilný domáci zdroj tepla bez lokálnych emisií a v niektorých regiónoch aj výrobu elektriny.
Slovensko sa často označuje za krajinu s veľkým geotermálnym potenciálom. Je tento potenciál podľa vás reálny, alebo sa v debate často nadhodnocuje?
Geotermálny potenciál Slovenska je v európskom aj svetovom porovnaní nadpriemerný, a to vďaka viacerým faktorom.
Prvou výhodou je, že Slovensko má vysoký geotermický gradient, teda nárast teploty s hĺbkou. U nás dosahuje v priemere okolo 30 až 38 °C na kilometer. Pre porovnanie, svetový priemer je približne 25 °C/km. V jednoduchosti to znamená, že na dosiahnutie užitočných teplôt nám stačí vŕtať relatívne plytšie ako v iných krajinách.
Karaba: Fotovoltika sa oplatí najmä tam, kde domácnosť vie elektrinu hneď spotrebovať - ROZHOVOR
Okrem toho máme bohaté zásoby podzemných a geotermálnych vôd. Približne tretina územia bola vyhodnotená ako geotermálne perspektívna, čo znamená, že na značnej časti rozlohy našej krajiny sú dobré hydrogeotermálne podmienky, teda teplota a výskyt vôd v potrebných hĺbkach.
V neposlednom rade je v mnohých slovenských mestách prevádzkovaný systém centrálneho zásobovania teplom (CZT). To v spojení s geotermálnym potenciálom vytvára veľký priestor na využitie geotermálneho tepla na vykurovanie. Okrem toho je v niektorých oblastiach možné vyrábať aj elektrickú energiu, čo si však vyžaduje špeciálne podmienky. To, že z nášho potenciálu využívame len necelé jedno percento, je podľa mňa národná hanba.
Ak máme taký veľký potenciál, prečo geotermálna energia stále nehrá významnejšiu úlohu v slovenskom teplárenstve?
Hlavným dôvodom nie je chýbajúci potenciál, ale dlhodobo zlé nastavenie štátnych dotačných schém. Účastníci trhu sa jednoducho správajú z biznisového hľadiska racionálne podľa pravidiel, ktoré určil štát, a tieto pravidlá, žiaľ, historicky zvýhodňujú iné technológie.
Pri analýze mestského teplárenstva sa musíme na problém pozrieť komplexne. Vo väčšine našich veľkých miest je výrobca tepla a prevádzkovateľ rozvodov jedna a tá istá spoločnosť.
Kľúčovým faktorom je tu pretrvávajúca štátna podpora pre takzvanú plynovú kogeneráciu – teda spoločnú výrobu elektriny a tepla v kogeneračných jednotkách. Aby výrobca získal nárok na dotáciu za vyrobenú elektrinu, zákon mu ukladá podmienku, že musí vzniknuté teplo reálne dodať do systému CZT.
V praxi tak vzniká uzavretý kruh: teplárenské spoločnosti prioritne dodávajú teplo z vlastných plynových zariadení do sietí, ktoré samy spravujú. Prijatie tepla od externého dodávateľa – napríklad z geotermálneho vrtu – by pre ne znamenalo nutnosť obmedziť vlastnú výrobu, čím by prišli o miliónové dotácie viazané na predaj elektriny. Nový, čistý zdroj sa tak v súčasnom systéme stáva pre teplárne hrozbou, ktorej sa bránia.
Podobný systémový efekt vidíme aj pri biomase. Tá sa u nás teší stabilnej dotačnej podpore a legislatíva ju stále vníma ako uhlíkovo neutrálnu. Z pohľadu teplární ide o ekonomicky výhodné riešenie, hoci z hľadiska kvality životného prostredia má spaľovanie drevnej štiepky stále zásadný vplyv na lokálnu produkciu emisií a pevných častíc v ovzduší v mestách.
To znie, akoby bol súčasný systém pre nové zdroje de facto zabetónovaný. Akú alternatívu teda geotermálna energia ponúka a prečo by mal štát uvažovať o zmene týchto pravidiel?
Pretože na konci dňa ide o peňaženky a zdravie ľudí. Na druhej strane totiž stojí geotermálna energia, ktorá doteraz porovnateľnú systémovú podporu nemá.
Pritom ide o stabilný lokálny zdroj, ktorý vďaka technológii uzavretého cyklu nevypúšťa do ovzdušia žiadne emisie. Navyše poskytuje vysokú bezpečnosť dodávok tepla, keďže jej prevádzka nie je závislá od nákupu a dovozu žiadnej komodity, čo v konečnom dôsledku vytvára priestor na dlhodobé zníženie cien tepla pre odberateľov.
Aby sme však tento potenciál odomkli, potrebujeme narovnať trhové prostredie tak, aby štát motivoval teplárenský sektor k prechodu na skutočne bezemisné zdroje a nedržal ho v starých modeloch. Pokiaľ bude štát naďalej fungovať v týchto pokrivených schémach, budeme naďalej dotovať primárne využívanie štiepky a plynu.
Ktoré regióny alebo mestá na Slovensku majú najlepšie podmienky na využitie geotermálnej energie?
Najlepšie podmienky sú jednoznačne v Košickej, Prešovskej a Žiarskej kotline. Geotermický gradient je v týchto oblastiach viac ako 40 °C/km a v hĺbkach okolo troch a viac kilometrov sú zvodnené kolektory, ktoré obsahujú už zohriatu geotermálnu vodu s teplotami nad 150 °C. Samozrejme, perspektívne sú aj mnohé ďalšie oblasti, kde je možné využívať geotermálnu energiu na dodávku tepla do CZT alebo na iné činnosti.
Je geotermálna energia na Slovensku vhodnejšia najmä na výrobu tepla, alebo má reálny potenciál aj pri výrobe elektriny?
Na Slovensku vidíme zatiaľ najväčšiu perspektívu vo výrobe tepla. Dôvodom sú teploty, ktoré vieme v našich geologických podmienkach dosiahnuť. V najvhodnejších lokalitách s dobrým geotermálnym gradientom a výskytom termálnych vôd dokážeme na povrch dostať vodu s teplotou okolo 140 °C.
To je ideálna úroveň pre efektívnu dodávku tepla do systémov centrálneho zásobovania v mestách, prípadne pre rôzne priemyselné účely. Výroba elektriny je však pri týchto teplotách rovnako reálna a patrí k hlavným cieľom projektov PW Energy v okresoch Prešov a Žiar nad Hronom. Teplota 140 °C je dostatočná na nasadenie takzvaných binárnych elektrární využívajúcich organický Rankinov cyklus (ORC).
Zjednodušene povedané, geotermálna voda v uzavretom okruhu odovzdá svoje teplo inej pracovnej kvapaline s nižším bodom varu, ktorej para následne stabilne poháňa turbínu. Takouto technológiou vieme na Slovensku ročne vyrábať desiatky až stovky tisíc megawatthodín (MWh) elektrickej energie.
Najväčšou výhodou geotermie v porovnaní s fotovoltikou alebo vetrom je jej stabilita – ide o takzvaný základný zdroj, ktorý dodáva energiu nepretržite, bez ohľadu na to, či svieti slnko alebo fúka vietor. Navyše, na rozdiel od biomasy, prevádzka geotermálnych zariadení neznečisťuje lokálne ovzdušie emisiami a nezaťažuje cesty každodennou kamiónovou dopravou paliva. A v porovnaní so zemným plynom nám poskytuje ten najdôležitejší benefit dneška, teda domácu energetickú nezávislosť.
Michal Mašek je odborník na obnoviteľné zdroje energie, ktorý v súčasnosti pôsobí ako projektový manažér v spoločnosti PW Energy, a.s. Špecializuje sa na oblasť využitia geotermálnej energie na Slovensku. V rámci svojej pozície priamo zastrešuje prípravu a realizáciu projektov, ktorých cieľom je výstavba prvých geotermálnych elektrární na našom území.
