Odchod Spojených arabských emirátov z OPEC a OPEC+ môže podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa oslabiť schopnosť medzinárodnej organizácie združujúcej producentov ropy koordinovať ponuku na trhu. V strednodobom horizonte by zároveň mohol SAE otvoriť priestor na postupné zvyšovanie ťažby. Bezprostredný vplyv na trh však môže byť obmedzený pre napätie v Perzskom zálive a riziká v Hormuzskom prielive. Vyššia emirátska produkcia by po zmiernení logistických obmedzení mohla prispieť k väčším cenovým výkyvom na ropnom trhu.

Spojené arabské emiráty vystúpia z OPEC aj OPEC+, chcú väčšiu flexibilitu
Ako môže odchod Spojených arabských emirátov z OPEC a OPEC+ ovplyvniť ich ťažobnú politiku? Dá sa očakávať, že SAE budú postupne zvyšovať produkciu ropy?
Spojené arabské emiráty investovali veľké peniaze do rastu svojej ťažobnej kapacity a v rámci kartelu preferovali vyššiu produkciu aj pri nižších predajných cenách. Združeniu však dominuje Saudská Arábia, ktorá zároveň úzko spolupracuje s Ruskom v rámci rozšíreného kartelu OPEC+. Rijád a Kremeľ pritom presadzovali stratégiu obmedzenej ťažby a vyššie ceny, ktoré potrebujú pre svoje rozpočty. Emiráty boli z tejto politiky frustrované, a preto opúšťajú kartel, keďže chcú produkovať podstatne viac, než umožňuje ich aktuálna kvóta 3,4 milióna barelov denne. Krajina avizovala, že do konca roka 2027 bude mať kapacitu 5,0 milióna barelov dennej ťažby, a je zrejmé, že ju chce aj naplno využiť.
Môže tento krok zmeniť situáciu v zásobovaní svetového trhu s ropou, najmä vzhľadom na napätie v Perzskom zálive a riziká v Hormuzskom prielive?
Krok bezprostredne nič nezmení. Po ukončení vojny a odblokovaní Hormuzského prielivu budú mať Spojené arabské emiráty priestor na to, aby výrazne zvýšili ťažbu. Zároveň nemožno vylúčiť ani určité riziko cenovej vojny pri rýchlom raste produkcie.
Aký vplyv môže mať odchod SAE z OPEC+ na ceny ropy v krátkodobom a strednodobom horizonte? Môže trh očakávať väčšie výkyvy cien?
Odchod Spojených arabských emirátov z OPEC-u nie je prvým a zrejme nebude ani posledným. Za ostatnú dekádu opustili kartel Indonézia, Katar, Ekvádor či Angola.
Ďalší v rade môže byť Kazachstan, ktorý sa už dnes zdá byť nespokojný s produkčnými obmedzeniami kartelu a pravidelne prekračuje dohodnuté limity produkcie. Venezuela je takisto kandidátom na odchod, keď sa po zrušení amerických sankcií s viac proamerickým politickým režimom bude snažiť rýchlo zvyšovať ťažbu.
Nigéria ako najväčší producent v Afrike by mohla byť takisto kandidátom na odchod, keďže čoraz viac uprednostňuje domácu rafináciu, najmä prostredníctvom rafinérie Dangote, čím znižuje svoju závislosť od exportných trhov a potenciálne oslabuje svoju motiváciu zostať viazaná kvótami.
Ak by OPEC po prípadnom odchode niektorých členov prestal manažovať ponuku na trhu a zároveň by zaplavil trh ropou v rámci cenovej vojny, môžeme byť svedkami väčších turbulencií a výkyvov.
>>> Rozhovor SITA s analytikom Stanislavom Pánisom













