Zobraziť predchádzajúce
Mars

Sonda Schiaparelli pri dopade na Mars zrejme vybuchla

Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť. BERLÍN 21. októbra (WebNoviny.sk) – Európska experimentálna sonda vyslaná na Mars dopadla na správne miesto, avšak nesprávnou rýchlosťou – a plná raketového paliva zrejme pri náraze explodovala. Vyplýva to z oznámenia Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť, uviedla ESA. Po dvoch dňoch tým ukončili dohady o osude pristávacieho modulu, ktorého signál sa prerušil asi 50 sekúnd pred plánovaným pristátím. Účelom sondy Schiaparelli bolo otestovať technológiu pre ambicióznejšiu európsku misiu na červenej planéte v roku 2020 a podľa vedcov mnoho údajov, ktoré táto sonda odoslala pred tým, ako sa odmlčala, bude v tomto smere veľmi užitočné. ESA tiež zdôraznila, že „materská loď“ modulu Schiaparelli, orbitálna sonda Trace Gas Orbiter (TGO), bola v stredu úspešne navedená na obežnú dráhu Marsu a začne analyzovať jeho atmosféru v rámci pátrania po známkach života na tejto planéte. Napriek tomu je tvrdé pristátie pre vedcov podieľajúcich sa na spoločnom európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMars, ktorého sú Schiaparelli a TGO súčasťou, pripomienkou, aké náročné je dostať vesmírnu sondu na povrch Marsu, píše AP. Európska sonda Beagle 2 na ňom v roku 2003 pristála, no zablokovaná anténa jej znemožnila ďalšiu komunikáciu s riadiacim strediskom. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane tzv. roverov Opportunity a Curiosity. Riadiace stredisko misie ESA v nemeckom Darmstadte v piatok večer na základe doterajších výsledkov vyhodnocovania údajov odoslaných sondou Schiaparelli oznámilo, že pristávací modul sa dostal do ťažkostí práve v posledných 50 sekundách zostupu marťanskou atmosférou. Namiesto „mäkkého“ pristátia modul pravdepodobne posledné dva až štyri kilometre k povrchu už len voľne padal, preto do neho narazil „značnou rýchlosťou“ vyššou než 300 kilometrov za hodinu. Zábery NASA naznačujú, že raketové brzdiace motory zlyhali, v dôsledku čoho Schiaparelli dopadol na povrch s takmer plnými nádržami paliva, ktoré vybuchlo. Hoci Schiaparelli odoslal späť na Zem približne 600 megabytov dát, vedci neuvidia žiadnu z detailných fotografií, ktoré sonda urobila počas zostupu. Tieto zábery mali byť totiž prenesené až po pristátí.
Mars

Objavili ďalšie dôkazy o prítomnosti tekutej vody na Marse

Sonda Mars Reconnaissance Orbiter zistila prítomnosť hydratovaných minerálov na stenách kráterov s takzvanými tmavými pásmi. BRATISLAVA 28. septembra (WebNoviny.sk) – Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavila zatiaľ najpresvedčivejšie dôkazy o prítomnosti vody v tekutom skupenstve na Marse. Predstavitelia NASA to oznámili na dnešnej tlačovej konferencii, pričom tím vedcov na čele s Lujendrom Ojhom z Georgia Institute of Technology zverejnil najnovšie poznatky v časopise Nature Geoscience. Ojha a jeho kolegovia pomocou snímok zo spektrometra na MRO zistili prítomnosť hydratovaných minerálov na stenách kráterov so sezónnymi útvarmi známymi ako tmavé pásy, čo potvrdzuje teóriu, že tieto pásy vytvorila práve tečúca slaná voda. Tmavé pásy, ktoré Ojha objavil v roku 2010, sa nachádzajú na viacerých lokalitách na Marse, keď je teplota vyššia než mínus 23 stupňov Celzia. Tieto pásy sú tmavšie počas teplejších období, pričom v tom čase pravdepodobne akoby stekali po stenách kráterov, a následne pri poklese teplôt zas vyblednú. Podľa vedcov voda na Marse obsahuje chloristany – soli, ktoré znižujú jej bod tuhnutia. Prítomnosť chloristanov na Marse už skôr objavili robotické sondy Phoenix a Curiosity, tie ich však zaznamenali v pôde. MRO však objavil chloristany v tekutej forme a na iných lokalitách ako robotické sondy. Taktiež ide o prvý prípad, keď sa vedcom podarilo identifikovať tieto soli z orbity. Prítomnosť chloristanov však spektrometer na MRO odhalil iba v prípade, že tmavé pásy boli relatívne široké. „Keď ľudia hovoria o vode na Marse, tak majú väčšinou na mysli vodu, ktorá sa na tejto planéte vyskytovala v minulosti, alebo o ľade. Teraz sa nám podarilo uskutočniť prvé spektrálne pozorovanie, ktoré jednoznačne podporuje hypotézu o prítomnosti vody v tmavých pásoch,“ uviedol Ojha. Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov.
Zobraziť viac