Vojna na Blízkom východe môže mať dramatické dôsledky pre globálnu potravinovú bezpečnosť. Hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill varuje, že konflikt môže veľmi rýchlo uvrhnúť ďalšie milióny ľudí do hladu.
Exportné obmedzenia
Už dnes trpí akútnou potravinovou neistotou približne 300 miliónov ľudí. Podľa Gilla by sa toto číslo mohlo zvýšiť až o 20 percent v krátkom čase, keď sa naplno prejavia ekonomické dôsledky konfliktu.
Podľa šéfky MMF nás čakajú ťažké časy, ak vojna s Iránom rýchlo neskončí. Fond pomôže krajinám, ktoré sa dostanú do finančných ťažkostí
Kľúčovým problémom je blokáda Hormuzského prielivu, ktorá výrazne zdvihla ceny ropy a následne aj hnojív. Tie sú pritom nevyhnutné pre poľnohospodársku produkciu, čo môže v nasledujúcich mesiacoch viesť k zdražovaniu potravín.
Situáciu môžu ešte zhoršiť exportné obmedzenia. Krajiny sa môžu snažiť chrániť vlastné zásoby, čo by podľa Gilla mohlo spustiť reťazovú reakciu ďalšieho rastu cien. „Tieto zákazy exportu nás mimoriadne znepokojujú,“ upozornil.
Globálna inflácia
Najviac ohrozené sú štáty postihnuté konfliktmi alebo s krehkými vládami. Kríza sa zatiaľ najviac prejavuje v Ázii, no postupne sa môže rozšíriť aj do Afriky, kde sú ekonomiky ešte zraniteľnejšie.
V Pásme Gazy už podľa OSN nie je hladomor, potravinová situácia je však naďalej zlá
Podľa odhadov by globálna inflácia mohla stúpnuť až na 4,7 percenta a ekonomický rast by sa mohol výrazne spomaliť. Kombinácia vyšších cien a nižšieho rastu by bola pre chudobné krajiny „dvojitým úderom“, ktorý by ešte viac zhoršil ich zadlženie a schopnosť zvládať krízy.
