Na Slovensku by mohla po parlamentných voľbách vzniknúť pravicová vláda piatich strán a nepotrebovala by ani hnutie Sme rodina.
Koalíciu by mohli vytvoriť Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) – Progresívne Slovensko (PS)/Spolu – Za ľudí – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Sloboda a Solidarita (SaS). Spoločne by obsadili v snemovni 79 kresiel.
Ak sa k nim pridá aj Sme rodina s 15 poslancami, nová koalícia by mala ústavnú väčšinu 94 mandátov zo 150-členného parlamentu. Ukázal to prieskum agentúry Focus na objednávku koalície PS/Spolu. Podľa sociológa Martina Slosiarika z Focusu je však vytvorenie ústavnej väčšiny čisto politickým rozhodnutím či bude chcieť vládne zoskupenie po voľbách prijať aj ústavné zmeny.
Smer-SD si bude chcieť udržať voličov
Tesne nad prahom vstupu do parlamentu je KDH (5,4 %) a SaS (5,3%). Mimo parlamentu by zostali súčasné vládne subjekty Slovenská národná strana (4,4 %) aj Most-Híd (4,2%). Podľa Slosiarika práve prípadný prepad hlasov bude veľmi dôležitým faktorom pre zostavenie vlády.
Matovič vyskakuje, v Smere asi kupujú skartovačky
„Čím väčší prepad hlasov, tým pravdepodobne väčší zisk pre strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. Potom rastie šanca, že by nebola potrebné koalícia piatich, ale štyroch, prípadne troch strán,“ priblížil sociológ a dodal, že čím menej strán bude v novej koalícii, tým lepšie sa v nej môžu manažovať vzájomné vzťahy.
V prieskume obsadil prvé miesto Smer-SD so 17 percentami. Podľa sociológa sa strana bude snažiť v prvom rade udržať si voličov. „Prostredníctvom ohlásených sociálnych opatrení chce však ešte prilákať na poslednú chvíľu nových voličov, lebo si uvedomuje, že ich veľmi potrebuje,“ povedal sociológ.
Matovič zabodoval mediálnou pozornosťou
Na Smer-SD sa ako druhé doťahuje OĽaNO Igora Matoviča s 13,3 percenta. Slosiarik si myslí, že Matovič zabodoval neustálou mediálnou pozornosťou.
„Najpodstatnejšie pre Matoviča je, s čím asi aj taktizoval, že nepristúpil do opozičného paktu o neútočení. Umožnilo mu to prichádzať do konfliktných situácii, v ktorých sa mohol vyhraňovať aj voči potenciálnym partnerom. Tým pádom bol viditeľnejší, a pritom robil svoj štýl politiky,“ zhodnotil Slosiarik.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko nezaznamenala oproti januárovému prieskumu významnejší výkyv. Dosahuje niečo vyše 12 percentnú podporu.
Pokles Kiskovej strany Za ľudí
Volebná koalícia PS/Spolu sa drží tesne nad 9 percentami. Mierny pokles zaznamenala strana Za ľudí Andreja Kisku. Dosiahla podporu 8,2 percenta. V predchádzajúcom prieskume v januári by jej dalo hlas 10,8 opýtaných.
Sociológ vysvetlil pokles tým, že možno časť bývalých voličov OĽaNO, ktorí boli dočasne u Kisku, sa vrátili späť k Matovičovi, lebo „je pre nich viditeľnejší a autentickejší“. Kiska sa podľa Slosiarika snaží bojovať proti Smeru-SD, ale nie je v kampani „tak silno symbolicky prítomný pre voliča“.
Pre KDH a SaS, ktoré sú tesne nad päťpercentným pásmom ohrozenia, bude podľa sociológa dôležité si voličov udržať. „Aby u nich nenastal efekt veľkého vozňa. Teda, že voliči radšej pôjdu za víťaznými stranami, hoci funguje aj opačný efekt a ľudia zachraňujú strany v ohrození,“ poznamenal.
Voliči SNS sa rozpŕchli
Mimo parlamentu sa v prieskume ocitla SNS.
Sociológ hovorí, že SNS pred minulými voľbami v roku 2016 naviazala na seba širokospektrálnych voličov a zafungovali aj sympatie k lídrovi strany Andrejovi Dankovi ako novému politikovi.
„SNS vtedy na seba naviazala rôznu sortu voličov. Dnes sa rozpŕchli. Danko nestráca na základe programových vecí, ale ten jeho imidž je tak naštrbený, že ho nevolia,“ uzavrel Slosiarik.
Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2020 sa uskutočnia v sobotu 29. februára.
