Macronovo hnutie ide do parlamentných volieb s netradičnou kandidátkou. Viac ako polovica jeho kandidátov vzišla z prostredia občianskej spoločnosti a nikdy predtým nevykonávala verejnú funkciu.
Marine Le Penová dočasne odstúpila z čela svojej strany 24. apríla po tom, čo spolu s Emmanuelom Macronom postúpila do druhého kola prezidentských volieb.
Zo sčítania takmer všetkých volebných lístkov vyplýva, že centrista Emmanuel Macron získal v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb bezmála 66 percent hlasov a Marine Le Penová 34.
V čase po brexite potrebuje Európa podľa slovenského premiéra Fica stabilitu a konštruktívnu spoluprácu a úloha Francúzska je v tejto oblasti nezastupiteľná.
Podľa prieskumov verejnej mienky favoritom tohto kola volieb je centrista Emmanuel Macron, ktorého chce podporiť okolo 62 percent respondentov, kým jeho protikandidátku z Národného frontu (FN) Marine Le Penovú chce voliť 38 percent opýtaných.
Prejavovanie podpory signalizuje, že súčasní aj bývalí svetoví lídri vnímajú francúzske voľby tak, že v stávke je viac než len francúzsky prezidentský úrad.
Marine Le Penová tiež avizovala, že v prípade volebného víťazstva by okamžite z Francúzska vyhostila všetkých cudzincov, ktorých mená figurujú v databázach potenciálne nebezpečných islamistov.
Euroskeptický pravicovo-nacionalistický konzervatívec Dupont-Aignan odporučil v piatok svojim voličom, aby v druhom kole francúzskych prezidentských volieb hlasovali za Marine Le Penovú.
Le Penová už v minulosti uviedla, že nie je straníckou kandidátkou, a dala jasne najavo, že politika, ktorú bude presadzovať nie je politikou FN, ale jej vlastnou.
Marine Le Penová uviedla, že z útoku na parížske sídlo jej kampane podozrieva krajne ľavicových aktivistov, ale dodala, že vyšetrovatelia sa s pracovníkmi jej kampane ešte neskontaktovali.