Zobraziť predchádzajúce
Pápež František navštívil USA

Video: Zavrhnite nepriateľstvo voči migrantom, vyzval pápež

František vo štvrtok vystúpil na spoločnom zasadnutí oboch komôr amerického Kongresu ako vôbec prvý pápež v dejinách. WASHINGTON 24. septembra (WebNoviny.sk) – Pápež František vo štvrtok vystúpil na spoločnom zasadnutí oboch komôr amerického Kongresu ako vôbec prvý pápež v dejinách. V približne hodinovom prejave, ktorý prednášal po anglicky, kongresmanom a senátorom zdôraznil, že Spojené štáty „nesmú opakovať hriechy a chyby minulosti“ pri zaobchádzaní s imigrantmi, mali by odvrhnúť nepriateľstvo voči prisťahovalcom a správať sa voči nim ľudsky, informovala tlačová agentúra Reuters. Averzia voči ilegálnym imigrantom sa silno podpísala v kampani uchádzačov o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany, ktorá má v Kongrese rozhodujúce slovo. Čelný kandidát republikánov, miliardár Donald Trump vyhlásil, že ak bude zvolený za prezidenta, vyhostí z USA 11 miliónov ilegálnych imigrantov, a obvinil Mexiko, že posiela cez hranice násilníkov a zločincov. Pápež František na návšteve USA Amerika by sa nemala nechať odradiť Pápež František v zaplnenej Snemovni reprezentantov povedal, že Amerika by sa nemala nechať odradiť množstvom imigrantov, ktorí sa pokúšajú usadiť sa v nej. „Nemali by nás zarážať ich počty, skôr by sme na nich mali pozerať ako na osoby, mali by sme vidieť ich tváre a vypočuť si ich (životné) príbehy, mali by sme sa pokúšať reagovať čo možno najlepšie na ich situáciu. Reagovať spôsobom, ktorý je vždy ľudský, spravodlivý a bratský,“ citovala pápeža agentúra Reuters. Podľa agentúry AP hovoril nielen o problémoch USA s imigrantmi z Latinskej Ameriky, ale aj o utečeneckej kríze v Európe. František označil sám seba za „syna prisťahovalcov“ z Talianska, ktorí sa v minulom storočí usadili v Argentíne, „syna tohto veľkého kontinentu“. Hovoril z rovnakého miesta, z ktorého prezidenti USA prednášajú správu o stave krajiny. Za pápežom sedeli viceprezident Joe Biden a predseda Snemovne reprezentantov John Boehner, obaja katolíci. Vonku pred Kongresom sledovali jeho vystúpenie desaťtisíce ľudí na veľkoplošných obrazovkách a ďalší po celom svete v televízii. V publiku, ktoré si vypočulo pápežov príhovor, bolo niekoľko republikánskych prezidentských kandidátov vrátane Bena Carsona, ktorý tento týždeň vyvolal konflikt vyhlásením, že americký prezident by nemal byť moslim. Pápež sa vyhol možným konfliktom, iba stručne sa zmienil o opozícii katolíckej cirkvi voči umelému prerušeniu tehotenstva, keď povedal, že „našou zodpovednosťou je chrániť a brániť ľudský život na každom stupni jeho vývoja“. Kongresmani ho odmenili potleskom. Vyslovil sa proti trestu smrti a fundamentalizmu Vyslovil sa tiež za zrušenie trestu smrti a proti fundamentalizmu akéhokoľvek druhu. „Je potrebná citlivá rovnováha v boji s násilím páchaným v mene náboženstva, ideológie alebo ekonomického systému, počas čoho je tiež treba chrániť náboženskú slobodu, intelektuálnu slobodu a individuálne slobody,“ citovala ho agentúra AP. František kritizoval aj obchod so zbraňami, čo je dôležité vzhľadom na to, že USA sú najväčším exportérom zbraní. Po prejave sa objavil na balkóne Kapitolu a krátko sa prihovoril nadšenému davu tisícov ľudí na trávniku a bulvári za ním. „Buenos días“ pozdravil ich a dav mu odpovedal. „Boh žehnaj Ameriku!“ zopakoval slová, ktoré predtým povedal aj v kongresovej sále. František po prejave v americkom Kongrese, v ktorom vyzval zákonodarcov na väčšiu pomoc sociálne najslabším ľuďom, navštívil ešte centrum Katolícke charity. To poskytuje jedlo, zdravotnícke služby a pomoc pri hľadaní zamestnania. Tam sa stretol na obede s 200 bezdomovcami a ľuďmi žijúcimi v chudobe.„Nenájdeme žiadne sociálne ani morálne odôvodnenie, vôbec žiadne, na nedostatok ubytovania,“ povedal pápež pracovnikom charity, darcom a príjemcom v hlavnom meste najbohatšej krajiny sveta. Podpora chudobných Podpora chudobných je stredobodom Františkovho pápežského úradu. Vyplynula z jeho času stráveného v slumoch a vývarovniach pre chudobných, keď bol cirkevným hodnostárom v Argentíne, ešte pred zvolením za pápeža v roku 2013, keď sa stal prvým najvyšším pontifikom z Latinskej Ameriky. Pápežovo vystúpenie v Kongrese bolo vyvrcholením jeho trojdňovej návštevy Washingtonu, ktorý bol jeho prvou zastávkou na ceste po troch amerických mestách. V stredu hovoril v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom o ďalších politických otázkach, ako sú klimatická zmena či nerovnosť ľudí. Ešte vo štvrtok odcestuje do New Yorku a tretím mestom, ktoré v USA navštívi, bude Filadelfia. Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.
Vojnou zmietaná Ukrajina

Povstalci útočia na Doneck, Ukrajina žiada o mierové sily

Proruskí separatisti dobyli v stredu strategické mesto Debaľceve a aktuálne tiahnu na prístavné mesto Mariupoľ, streľba sa ozýva aj v Donecku. Povstalci odmietajú návrh prezidenta Petra Porošenka, aby na Ukrajinu prišli mierové jednotky.
Ukrajina

Stovky ukrajinských vojakov sa vzdávajú a opúšťajú Debaľceve

Separatisti tvrdia, že nad mestom ležiacim na polceste medzi Doneckom a Luhanskom prevzali kontrolu, čo však druhá strana popiera. KYJEV 18. februára (WEBNOVINY) – Časť ukrajinských provládnych síl sa v stredu začala sťahovať z mesta Debaľceve obliehaného separatistami, kde pokračujú boje napriek dohodnutému prímeriu. Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu oznámil „plánovaný a organizovaný“ ústup provládnych síl z mesta. Podľa jeho vyhlásenia pred odletom z Kyjeva na frontovú líniu je odsun zavŕšený na 80 percent a zvyšní vojaci so zbraňami by mali odísť v dvoch kolónach. O začatí sťahovania vojakov predtým informovali velitelia dvoch provládnych milícií po výzve ruského prezidenta Vladimira Putina počas utorňajšej návštevy Budapešti, aby Kyjev umožnil svojim vojakom v Debaľceve vzdať sa. Porošenko podľa vlastných slov nariadil ústup ešte v utorok večer po tom, ako separatisti neumožnili do mesta vstúpiť pozorovateľom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Porošenko pochválil vojakov Ukrajinský prezident vyjadril pri stredajšom vystúpení na kyjevskom letisku vojakom pochvalu za splnenie úlohy ubrániť Debaľceve pred separatistami, hoci druhá strana v utorok tvrdila, že získala kontrolu nad väčšinou mesta. Separatisti v utorok oznámili, že nad mestom ležiacim na polceste medzi Doneckom a Luhanskom prevzali kontrolu. Podľa Porošenka vojaci v Debaľceve ukázali svetu „pravú tvár banditov a separatistov, ktorí sú podporovaní Ruskom“. Dodal, že napriek intenzívnym delostreleckým útokom Kyjev zaznamenal vo svojich radoch iba 30 zranených. V obliehanom meste na polceste medzi Doneckom a Luhanskom údajne zostali uväznené tisíce provládnych vojakov a podľa stredajšej správy separatistických médií sa po stovkách vzdávali. „Sťahovanie síl z Debaľceva sa uskutočňuje plánovaným a organizovaným spôsobom,“ povedal poslanec ukrajinského parlamentu Semen Semenčenko, ktorý velí provládnemu dobrovoľníckemu práporu Donbas. „Nepriateľ sa snaží odrezať cesty zabrániť vojakom v odchode,“ dodal v príspevku na sieti Facebook. Ďalší vodca provládnych polovojenských síl Mykola Kolesnyk v telefonickom rozhovore pre televízny kanál 112 takisto informoval o stiahnutí príslušníkov z Debaľceva, ktorí tak podľa neho „zachránili ľudské životy.“ Veliteľ pluku Krivbas však tvrdí, že sa to týka iba „jednotiek obkľúčených v obývaných častiach mesta a jeho okolia.“ Kerry vyzval Lavrova na zastavenie útokov proti ukrajinským silám Americký minister zahraničia John Kerry v stredu v telefonickom rozhovore svojho ruského partnera Sergeja Lavrova vyzval k ukončeniu ruských a separatistických útokov na ukrajinské sily v meste Debaľceve. Informovala o tom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Jen Psakiová. Kerry naliehal na ukončenie porušovania prímeria. Vyzval tiež na umožnenie prístupu pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) do Debaľceva. Rusko obviňujú z porušenie prímeria Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová v stredu obvinila proruských separatistov z porušovania prímeria s platnosťou od nedele a varovala, že dvadsaťosmička je v prípade pokračovania bojov pripravená podniknúť „náležité kroky“. Porušovanie prímeria medzitým okrem EÚ odsúdila i nemecká vláda či americký viceprezident Joe Biden, ktorý pripísal spoluzodpovednosť Rusku. Tamojší minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že prímerie na východe Ukrajiny je s výnimkou Debaľceva dodržiavané „pozdĺž prakticky celej frontovej línie“. Obrazom: Ukrajinu zmietajú boje na východe krajiny Prímerie sa s výnimkou Debaľceva dodržiava s odretými ušami Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zdôraznil, že prímerie dohodnuté minulý týždeň v Minsku sa s výnimkou Debaľceva s odretými ušami dodržiava. „Som ustarostený tým, že boje v oblasti Debaľceva pokračujú a dochádza k stratám na ľudských životoch,“ dodal. Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa to nesmie teraz zlomiť smerom k porušovaniu prímeria. Naopak, dohodnuté prímerie sa musí dodržiavať na celom území Ukrajiny. „Toto je zásadná vec, o ktorej sa musí rozhodnúť teraz,“ vyhlásil Lajčák. Podľa ministra nesmieme dovoliť, aby to erodovalo ako minské dohody zo septembra, ktoré boli na papieri v poriadku, ale nikdy sa nezačali plne implementovať. „Bolo by zlyhaním nás všetkých, ak by si pár dobrodruhov a banditov urobilo trhací kalendár z tohto dokumentu, ktorý je výsledkom veľmi serióznej práce,“ vyhlásil Lajčák. Ministrovi zahraničných vecí veľmi prekáža, že separatisti neumožňujú prístup monitorovacej misie OBSE. „To je vec, ktorú treba riešiť na najvyššej politickej úrovni a denno-denné telefonické rozhovory medzi účastníkmi minských rozhovorov smerujú práve k tomu,“ dodal. Situácia v Debaľceve znepokojuje aj Stoltenberga Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyjadril v stredu nad situáciou na východe Ukrajiny znepokojenie, obzvlášť v meste Debaľceve. „Som hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou v okolí Debaľceva,“ povedal na zasadnutí ministrov obrany EÚ v lotyšskej Rige. Povstalci podľa neho odmietajú dodržiavanie prímeria, čo ohrozuje celú mierovú dohodu. Dodal, že povstalci navyše stále odmietajú vpustiť do Debaľceva pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Stoltenberg ministrom tiež povedal, že na východe Ukrajiny stále operujú ruské jednotky, delostrelectvo a systémy protivzdušnej obrany. Rusko preto vyzval, aby v súlade s minskou dohodou stiahlo všetkých vojakov a vojenské vybavenie z východu Ukrajiny. Stoltenberg je podľa vlastných slov stále presvedčený, že minská dohoda je najlepšou cestou na politické riešenie krízy na Ukrajine. Debaľceve bola spornou otázkou rokovaní Kontrola Debaľceve bola jednou z hlavných sporných otázok počas rokovaní o prímerí na východe Ukrajiny, ktoré začalo platiť v nedeľu. Dohodu nakoniec uzavreli bez vyriešenia tejto otázky. Kyjev tvrdí, že Debaľceve leží na území pod kontrolou ukrajinskej vlády, to isté však hovoria aj separatisti, ktorí mesto obkľúčili asi pred týždňom. V pondelok navrhli, že vytvoria bezpečný koridor, ktorým môžu ukrajinskí vojaci mesto opustiť. Vláda v Kyjeve tento návrh okamžite odmietla.

Američania spochybňujú Putinov záujem o mier na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin stále vyzýva na nové mierové plány. Americký viceprezident však tento jeho záujem o mier spochybňuje tvrdením, že ruskí vojaci sa valia ukrajinským vidiekom a úplne ignoruje každú dohodu, ktorú Rusko v minulosti podpísalo.
Zobraziť viac