V Trnave si na Veľký piatok veriaci pripomenuli utrpenie a smrť Ježiša Krista. Sprievody zo štyroch častí mesta sa spojili na Trojičnom námestí, potom spoločne smerovali na Kalváriu.
Na Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. V tento deň prestávajú na znak spoluúčasti s utrpením Krista zvoniť zvony, namiesto nich sa používajú rapkáče.
Cirkev sa spočiatku na stanovení pevného dátumu Veľkej noci nedokázala dohodnúť. Spor ukončil až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca.
Na 15. ruských modlitebných raňajkách sa v Moskve zúčastnil aj europoslanec Branislav Škripek, ktorý sa s viacerými ruskými poslancami rozprával aj o Ukrajine.
Sviatok Obrezania Pána sa tradične slávil už od 6. storočia vždy 1. januára. Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa Sviatok Mena Ježiš a Sviatok Obrezania Pána nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.
Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.