Ombudsman upozorňuje na systémové zlyhania vo väznici, niektorí odsúdení mali zažiť násilie

Monitorovací tím poukázal, že približne tretina oslovených odsúdených spomenula násilie zo strany príslušníkov, pričom časť z nich mala priamu osobnú skúsenosť.
VOP: Ľudské práva človeka v chudobe
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Foto: archívne, SITA/Milan Illík.
Upútavka: Teológ Švorca: Cyrilometodskú tradíciu je jednoduché zneužiť. Sám Konštantín bol obhajcom kultúrnej plurality
Zdroj: SITA

Dôvodné podozrenie na fyzické násilie a vážne nedostatky v podmienkach výkonu trestu, ako aj systémové zlyhania v ochrane práv odsúdených odhalila správa z monitoringu národného preventívneho mechanizmu (NPM) vykonaného v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Zistenia monitorovacieho tímu zverejnil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Pdozrenie na fyzické tresty

Najzávažnejším zistením monitoringu je podozrenie na použitie fyzických trestov, predovšetkým faciek, zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže ako prostriedku na zabezpečenie poslušnosti. Monitorovací tím poukázal, že približne tretina oslovených odsúdených spomenula násilie zo strany príslušníkov, pričom časť z nich mala priamu osobnú skúsenosť.

Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania, ide o absolútne neprípustné konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ zdôraznil Dobrovodský.

Takéto praktiky sú podľa ombudsmana v rozpore so záväzkami Slovenska podľa Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskeho dohovoru o ľudských právach a štandardov Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT), kde je jednoznačne stanovené, že fyzická sila nesmie byť použitá ako trest, disciplína alebo forma zastrašovania.

Kritika smerovala aj na podmienky vo väznici

Ako informoval v tlačovej správe hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac, ďalšie závažné nedostatky sa týkali podmienok na oddiele diferenciačnej skupiny C so sprísneným režimom výkonu trestu. Monitoring poukázal najmä na obmedzený prístup odsúdených k odbornej starostlivosti, predovšetkým liečbe závislostí, a na nedostatok aktivít podporujúcich resocializáciu. „Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania. Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ vyjadril sa Dobrovodský.

Monitoring zaznamenal aj nedostatky v materiálnych podmienkach, kde niektoré ubytovacie priestory vykazovali opotrebované vybavenie ciel a prostredie nepôsobilo dôstojne. Dobrovodský pripomína, že materiálne podmienky výkonu trestu nie sú otázkou komfortu, ale priamo súvisia s ochranou ľudskej dôstojnosti a zákazu neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Podľa Európskych väzenských pravidiel a štandardov CPT musia byť osoby pozbavené slobody ubytované v podmienkach rešpektujúcich ich dôstojnosť, vrátane primeraného hygienického štandardu, dostatočného priestoru, svetla a ventilácie.

Niektoré oddiely hodnotili pozitívne

Pozitívne však boli hodnotené niektoré časti ústavu, ako oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde personál pristupoval k odsúdeným individuálne a podporoval ich zapájanie do voľnočasových a resocializačných aktivít. Podobne si zaslúži uznanie oddiel ochranných liečení za kvalitnú zdravotnú starostlivosť a profesionálny terapeutický prístup.

Verejný ochranca práv odovzdal svoje najzávažnejšie zistenia vedeniu ústavu bezprostredne po monitoringu formou protokolu spolu s návrhmi na okamžité prešetrenie a nápravu. Tieto zistenia boli zaslané aj na vedomie Generálnej prokuratúre SR. Ústav vo svojom stanovisku uviedol, že časť odporúčaní považuje za už realizované alebo dostatočne zabezpečenú existujúcou praxou, a časť nezohľadnil z dôvodu bezpečnostných, personálnych a kapacitných limitov, či nízkej motivácie odsúdených zúčastniť sa ponúkaných programov.

„Ochrana práv osôb pozbavených slobody a prevencia zlého zaobchádzania nemôžu zostať len formálnym záväzkom, ale musia byť každodennou súčasťou fungovania zariadení výkonu trestu a jasnou prioritou všetkých zodpovedných inštitúcií,“ dodal na záver verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Viac k osobe: Branislav GigacRóbert Dobrovodský
Firmy a inštitúcie: Európsky výbor na zabránenie mučeniaGenerálna prokuratúra SRÚstav na výkon trestu odňatia slobodyZVJS Zbor väzenskej a justičnej stráže

Ďalšie k téme