BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Minimálne 13 poslancov vládneho Smeru-SD zarába z verejných zdrojov viac ako premiér Robert Fico. V rozprave k novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorou poslanci za KDH presadzujú jeden plat pre funkcionárov sediacich na viacerých stoličkách verejnej správy, na to upozornil poslanec kresťanských demokratov Július Brocka.
Vládny Smer-SD zamietol novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorou poslanci za KDH presadzovali jeden plat pre funkcionárov sediacich na viacerých stoličkách verejnej správy.
Predseda vlády Fico podľa Brocku minulý rok zinkasoval 40 500 eur, starostovia a viceprimátori Smeru-SD a zároveň poslanci parlamentu však brali aj takmer dvojnásobne viac. Poslanec a starosta Hnúšte Michal Bagačka od štátu podľa Brocku dostal 54 000 eur, Lea Grečková, zástupkyňa primátora SP. Novej Vsi 59 000 eur, primátor Košíc Richard Raši 79 000 eur. Pôjdete dolu, keby ste boli premiérom, budete mať polovicu,“ upozornil Rašiho Brocka.
Desaťtisícové platy
Starosta Starej Bystrice Ján Podmanický z verejných zdrojov dostal vlani 61 000 eur, poslanec, primátor Žiliny Igor Choma 63 000 eur, starosta Hurbanovej Novej Vsi Ľubomír Petrák 51 600 eur, starosta obce Častkovce Dušan Bublavý 53 500 eur, starosta Šenkvíc Peter Fitz 52 800 eur, starostka Oravskej Lesnej Viera Mazúrová 47 000 eur a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška 65 000 eur.
„Musíte cítiť, že to takto nemôže byť. To potom Pán Podmanický by mal byť premiérom,“ upozornil poslancov Smeru-SD Brocka.
Poslanec za KDH zdôraznil, že ide o ľudí, ktorí nepodnikali, nezarobili peniaze vlastnou hlavou, ale sú to verejní funkcionári, ktorí od štátu za viacero funkcií poberajú niekoľko platov.
Väčšina týchto neznámych poslancov sa podľa Brocku dostala do parlamentu iba vďaka popularite Roberta Fica, lebo drvivá väčšina voličov krúžkovala práve jeho, napriek tomu dnes dostávajú od štátu viac ako premiér, ktorého funkcia je zodpovednejšia a časovo náročnejšia.
Kumulovanie mandátov je tŕňom v oku
KDH zároveň upozorňuje, že sa kumulujú mandáty poslancov parlamentu nielen s exekutívnymi funkciami na úrovni samosprávy, ale aj s inštitúciami, ako sú nemocnice či poisťovne. Aj preto kresťanskí demokrati presadzujú pravidlo „jeden mandát stačí„.
Dvadsiata deviata schôdza Národnej rady Slovenskej republiky v utorok pokračovala po neuskutočnenej mimoriadnej schôdzi parlamentu o predaji emisií. Mimoriadnu schôdzu zablokoval vládny Smer.
Poslanci v utorok prerokovali 46 zo 67 bodov. V poradí piaty deň riadneho zasadnutia otvorila diskusia k novele Občianskeho zákonníka, ktorou chcú poslanci Smeru zabrániť úžerníckym praktikám a sprísniť pôsobenie nebankových spoločností. Medzi najpodstatnejšie zmeny patrí definícia úžery aj v Občianskom zákonníku a stanovenie maximálnej odplaty za poskytnutie úveru.
Nové podmienky pre nebankovky
Novinkou má byť aj povinnosť poskytovať spotrebiteľské úvery výhradne bezhotovostnou formou. Zmeny sa podľa návrhu poslancov vládneho Smeru Otta Brixiho a Antona Martvoňa dotknú aj poskytovateľov nebankových služieb.
Vyžadovať sa bude napríklad vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a minimálne päťročná prax v bankovníctve či poisťovníctve. Poskytovateľ nebankových služieb zároveň bude musieť mať čistý štít voči Slovenskej obchodnej inšpekcií aj voči ďalším orgánom štátnej správy.
V boji proti úžere sú exekútori nesprávnym terčom
Slovenská komora exekútorov (SKE) víta každý zákon, ktorý občanom a spotrebiteľom pomáha v boji proti úžerníkom a nekalým obchodným praktikám. Je však presvedčená, že exekútori sú v tomto boji nesprávnym terčom.
„Súdni exekútori sú verejnými činiteľmi, ktorých každé rozhodnutie musí odobriť súd. Na rozdiel od dražobných spoločností či nebankoviek sa riadia prísnymi pravidlami a sú pod verejnou kontrolou,“ povedal prezident Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller v reakcii na schválenie zmien zákonov proti úžere, ktoré parlament posunul po druhého čítania.
Slovenská komora exekútorov verí, že poslanci v druhom čítaní upravia zákon tak, aby nekomplikoval exekútorom výkon ich praxe a neprispieval k znižovaniu vymožiteľnosti práva.
Poslanci aj o obsadzovaní pozícií
Parlament zamietol novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, ktorou chceli poslanci Mosta-Híd zmeniť spôsob obsadzovania voľných pozícií vo verejnej správe. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár spolu s kolegami Andrejom Hrnčiarom a Lászlóom Solymosom neúspešne presadzovali, aby sa výberové konania robili nielen na vedúce, ale aj na referentské pozície vo verejnej správe.
Pracovné ponuky by mali štátne organizácie navyše zverejňovať aj inde, nielen na svojich internetových stránkach. „Nevidíme dôvod, prečo by sa výberové konanie nerealizovalo všade tam, kde sú zamestnávateľmi štátne orgány, obce alebo vyššie územné celky,“ povedal Bugár.
Most-Híd novelou reagoval aj na medializované informácie o netransparentnom obsadzovaní miest na ministerstvách. „Úplne sa zrušia interné výberové konania alebo nástenkové tendre. Samozrejme, že sme nezabudli ani na výnimky,“ skonštatoval Hrnčiar. Podľa Bugára by však mohol mať minister svojich ľudí v úrade aj naďalej. „Ale len vtedy, ak bude dotyčný človek úspešný vo výberovom konaní, a nie, že na neho našijeme kritériá,“ skonštatoval.