Vlani v júni sa slovenský tenista Filip Polášek vrátil na súťažné kurty po dlhodobých problémoch s platničkami a po vyše roku dosiahol najväčší kariérny úspech.
Po boku skúseného Ivana Dodiga postúpil do semifinále wimbledonskej štvorhry mužov, kde zastavili slovensko-chorvátsky pár až jedenásti nasadení Francúzi Nicolas Mahut, Édouard Roger-Vasselin, ktorí zvíťazili v troch setoch 6:2, 7:6 (7), 7:6 (2).
„Zápas bol s výnimkou úvodných štyroch gemov vyrovnaný. Od piatej hry, keď sme si podržali vlastný servis, sme v nasledujúcich dvoch setoch súperov prakticky k ničomu nepustili. Bolo to o niekoľkých loptičkách v dvoch tajbrejkoch, tak to niekedy býva. Boli sme tí menej šťastní, ale niekdy sa to stáva,“ povedal Polášek na úvod telefonického rozhovoru pre agentúru SITA.
Miestami dominovali
Po prvej štvrťhodine duelu to vyzeralo na jasnú záležitosť. Francúzske duo viedlo 4:0 a v piatej hre malo dokonca ďalšie dva brejkbaly.
Polášek dosiahol na Wimbledone najväčší úspech v kariére a bude slovenskou deblovou jednotkou
„Zišli sa okolnosti. Všetci štyria sme prvý gem na servise nezahrali dobre, ale oni dokázali v dôležitých momentoch zahrať nejaký dobrý return z náročnej situácie alebo im pomohlo ‚prasiatko‘. Nevedeli sme vyhrať ťažké lopty. Vo Wimbledone je to však maratón, hrá sa na tri víťazné sety, takže nás ani za stavu 0:4 nechytala žiadna panika. Išli sme si svoje a našli sme správny rytmus z uplynulých zápasov,“ vysvetľoval zvolenský rodák.
Od polovice prvého setu až do konca zápasu Polášek s Dodigom zlepšili svoju hru a protivníkom nedopriali ani jeden brejk. Bohužiaľ, ani im sa nepodarilo využiť viaceré šance na zisk podania súperov. V druhom sete mali k dispozícii brejkbal za stavu 6:5 a 40:30 a následne setbal v tajbrejku za stavu 6:5 pri servise Slováka. V treťom sete hneď v úvodnej hre nezužitkovali štyri brejkbaly a nevyužité šance ich napokon mrzeli.
„Najmä od stavu 4:4 v druhom sete po stav 2:2 v treťom sete sme boli určite lepší ako súperi, miestami až dominantní. Išlo nám to na returne, neustále sme ich tlačili. Chýbalo nám lepšie zvládnuť nejaké dve, tri loptičky alebo možno urobiť iné rozhodnutie v nejakej kľúčovej situácii. Možno chýbala pokojnejšia myseľ, možno trochu šťastia,“ hľadal príčiny prehry Polášek.
Hodený do hlbokej vody
Napriek semifinálovej prehre hodnotí čoskoro 34-ročný deblista svoje vystúpenie v All England Clube na výbornú. Bodaj by nie, veď na grandslamovom turnaji sa objavil prvýkrát od roku 2013 a hneď si vylepšil kariérne maximum.
Do úspechu v Londýne bolo jeho najlepším výsledkom štvrťfinále z US Open 2012, kde nastúpil po boku Rakúšana Juliana Knowla. „Turnaj bol skvelý. Ak by nám niekto pred troma týždňami povedal, že budeme hrať finále v Antalyi a semifinále na Wimbledone, tak by sme to určite brali všetkými desiatimi. Každý zápas bol výborný. Mal som možnosť konfrontovať sa so svetovou špičkou a v tej skúške som obstál ja sám a zvládli sme to aj ako tím s Ivanom. Môžem sa opäť rovnať s každým vrátane najvyššej svetovej úrovne tenisu, nielen na úrovni challengerov alebo menších podujatí ATP,“ tešilo Poláška.
Slovensko-chorvátske duo si muselo vybojovať semifinálovú účasť v britskej metropole proti náročným súperom, až v dvoch prípadoch pokorilo páry z desiatky nasadených. Už v prvom kole vyradilo desiatu nasadenú britskú dvojicu Jamie Murray, Neal Skupski 3:2 na sety a v osemfinále si poradilo so šestkami „pavúka“ Chorvátmi Nikolom Mektičom a Frankom Škugorom 3:0 na sety.
Rovnako bez straty setu prešli Polášek s Dodigom aj druhým kolom (zdolali americko-nemecký pár Nicholas Monroe, Mischa Zverev) a vo štvrťfinále hladko vyradili novozélandsko-holandskú dvojicu Marcus Daniell, Wesley Koolhof.
„Ťažko povedať, ktorý zápas bude pre mňa najpamätnejší. Paraxodne asi ten, v ktorom sme prehrali. Hrali sme na kurte číslo jeden, ktorý bol na 80 pecent zaplnený. Na tribúnach panovala skvelá atmosféra. Hrali sme výborný tenis s krásnymi výmenami, chýbala už len víťazná bodka.“
Roky bez zápasovej praxe
Polášek bol v minulosti dvadsiatym hráčom sveta deblového rebríčka, ale od novembra 2013 do júna 2018 neodohral ani jeden súťažný zápas pre problémy s platničkami. Od návratu medzi profesionálov nastupoval prevažne na challengerových podujatiach a skok z tejto úrovne priamo na Grand Slam bol citeľný.
„Bolo to, ako keby ma hodili do hlbokej vody a ja som musel začať plávať. Na Wimbledon je náročné sa pripraviť, pretože celý rok hráme na supertajbrejky a bez zhôd, takže zápasy trvajú približne hodinu. Zrazu sa príde do Londýna a tu trvajú zápasy aj štyri hodiny. Navyše, ja som v priebehu dvoch mesiacov skočil z challengerovej úrovne medzi najlepších svetových tenistov. Bolo to pre mňa oveľa ťažšie, náročnejšie fyzické aj psychické vypätie. Rozhodujú tu detaily, v semifinále sme urobili tri chyby a prehrali sme. Pomohlo nám to, že sme postupovali prevažne na tri sety, takže moje telo záťaž zvládlo. Musím však povedať, že určite nie som na vrchole fyzických síl. Doháňam tréningové manko, pretože po daviscupovom zranení som nehral desať týždňov a potom som absolvoval množstvo turnajov. Tréningový výpadok je veľký a ak sa chcem merať s najlepšími, musím byť fyzicky pripravený na sto percent,“ hovoril Polášek.
S Dodigom chce ďalej spolupracovať
Slovenský tenista vyhral v aktuálnej sezóne šesť challengerových titulov s troma rôznymi partnermi. Štyrikrát sa tešil s Rakúšanom Philippom Oswaldom, po jednom triumfe pridal so Švajčiarom Lucom Margarolim a Nemcom Kewinom Krawietzom.
Pred trávnatou časťou roka sa dal dokopy s Dodigom a táto dvojica zvíťazila sedemkrát v deviatich súťažných vystúpeniach. Zahrala si finále na podujatí ATP v tureckej Antalyi a semifinále na Wimbledone. „Po ukončení spolupráce s Rogerom-Vasselinom ma oslovil Ivan na dva turnaje. Obaja výborne podávame a rovnako čítame hru, takže vieme, čo od seba očakávať. Hráme rovnako dobre na sieti aj od základnej čiary, takže sa vhodne dopĺňame. Myslím si, že vieme byť nebezpeční pre všetkých,“ pokračoval.
Po úspešnom wimbledonskom ťažení bude mať Polášek týždeň voľna a počas posledného júlového týždňa sa predstaví na antukovom turnaji vo švajčiarskom Gstaade. Pod Alpami nastúpi ešte s Oswaldom, s ktorým bol dohodnutý už dávnejšie, ale neskôr by mal tvoriť stabilný pár s Dodigom. „Ďalší program je zatiaľ v procese riešenia. Chceme s Ivanom ďalej pokračovať. Riešime, odkedy to bude možné a na aké turnaje sa môžeme dostať,“ objasnil Polášek.
Ostrieľaný tridsiatnik ešte počas minulej sezóny poskočil o viac ako tisíc miest vo svetovom rebríčku a na začiatku roka 2019 mu patrila 166. pozícia. V budúcotýždňovom vydaní deblového poradia sa zaradí už na 42. priečku, čo je len o 22 miest za jeho osobným maximom.
„Ak by som neveril tomu, že môžem hrať s najlepšími, tak by som sa nevracal. Nerobil som to kvôli tomu, aby som hral na challengeroch, to poviem úprimne. Určite som však neočakával to, že budem tak vysoko po tak krátkom čase. Na začiatku roka som mal podobný renking ako Martin Kližan vlani v singli a on skončil okolo štyridsiatky do konca roka. Hovoril som si, že ak sa mi to podarí, budem rád. Dal som to za pol roka a možno to ešte vylepším. Záleží však aj na tom, či to vyjde s Ivanom a dostaneme sa na všetky turnaje, na ktoré sa chceme dostať, hlavne na Masters. Plán do najbližších mesiacov sa však nemení za žiadnych okolností. Treba tvrdo pracovať a vždy hrať naplno. Čo z toho bude na konci sezóny, o tom sa môžeme baviť neskôr,“ dodal Polášek pre agentúru SITA.
