Protipovodňové opatrenia na Slovensku stáli v prvom polroku 2019 viac než 1,4 milióna eur, škody spôsobené povodňami si vyžiadali viac než 748-tisíc eur. Vyplýva to zo Správy o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky, ktorú na stredajšom rokovaní schválila vláda.
Nedostatočné opatrenia
Zo správy, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia, vyplýva, že k následkom povodní prispievajú aj nedostatočné protipovodňové opatrenia zo strany obcí alebo súkromných vlastníkov pozemkov.
Zmeny v posudzovaní vplyvov na životné prostredie prerokuje už nová vláda
Problémom sú aj znefunkčnené, nepostačujúce či úplne chýbajúce siete rigolov, priekop, priepustov či dažďovej kanalizácie zo strany obcí a miest.
Matečná: Megafarmy ošípaných treba riešiť systematicky, Slovensko musí mať pravidlá
Povodne na Slovensku si od januára do konca júna 2019 vyžiadali 50-krát vyhlásenie III. stupňa povodňovej aktivity a 86-krát II. stupňa povodňovej aktivity. Starostovia obcí vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v dvoch oblastiach.
Státisícové škody
Celkové výdavky na záchranné práce v prvom polroku 2019 boli vyčíslené na viac než 342-tisíc eur. Najviac výdavkov spojených s povodňami mal Žilinský kraj – vyše 147-tisíc eur. Záplavy spôsobili ujmu najmä obciam, ich hodnota presiahla 385-tisíc eur.
Škody na štátnom majetku boli vyčíslené na 202-tisíc eur. V sledovanom období boli povodňami najviac postihnuté obce na území okresov Čadca, Martin, Nitra, Stará Ľubovňa a Žilina.
