Návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny síce môže zlepšiť ochranu vzácnych území na Slovensku, no riešenia niektorých problémov odsúva až na plecia nasledujúcej vlády, takže nemusí včas ochrániť lesy v národných parkoch.
V hromadnej pripomienke k návrhu novely to tvrdia ochranárske organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva My sme les.
Odsúvanie problému na budúcnosť
Novela napríklad hovorí, že do roku 2025 bude 50 percent území národných parkov bez zásahov človeka, zároveň presúva starostlivosť o národné parky do rúk štátnych organizácií na ochranu prírody. „Pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Plynú z toho konflikty a ochrana prírody spravidla musí ustúpiť iným záujmom,“ píše ministerstvo životného prostredia v návrhu.
Napriek tomu návrh počíta s presunom štátnych pozemkov pod Štátnu ochranu prírody SR až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky.
„Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov, navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke. Obávajú sa tiež, že ak zákon posunie platnosť kľúčových opatrení, akým je i presun správy týchto lokalít pod ochranu prírody, nová vláda si tieto záväzky nemusí osvojiť.
Návrh je v princípe dobrý
Novelu ako celok však ochranárske organizácie vítajú a oceňujú ambíciu envirorezortu posilniť ochranu prírody a lepšie regulovať aktivity povolené v jednotlivých stupňoch ochrany, a to najmä ťažbu dreva, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.
„Krokom vpred je, že rieši náhodnú a neplánovanú ťažbu dreva, ktorá sa dnes vykonáva najmä po kalamite a často sa ňou ospravedlňujú zásahy v národných parkoch. Na túto ťažbu budú musieť lesníci žiadať súhlas ochrany prírody,“ uviedol Milan Janák z WWF Slovensko s tým, že regulovať by sa mal aj lov zveri a rýb, ktorý by mal byť zakázaný od štvrtého stupňa ochrany.
Ochranári podporujú aj návrh, aby sa kompetencie vyhlasovať maloplošné chránené územia, najmä prírodné rezervácie, vrátili späť na MŽP. Kompetencia v roku 2015 prešla na vládu a odvtedy sa podarilo vyhlásiť na Slovensku iba jedinú rezerváciu – Borsukov vrch v Národnom parku Poloniny. „Viaceré vzácne lokality na Slovensku na primeranú ochranu stále čakajú. Často ide aj o najvzácnejšie pralesy a územia s medzinárodným významom,“ uzavrel Janák.
