Žiadny z kontrolovaných železničných infraštruktúrnych projektov financovaných z Plán obnovy a odolnosti sa nepodarilo dokončiť v pôvodne plánovanom termíne. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), podľa ktorého väčšina projektov mešká a jeden bol pre viac ako ročné oneskorenie vyradený z financovania z európskych zdrojov.
Ako informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, kontrolóri zistili, že šesť projektov malo sklz a jeden bol dokončený s 11-mesačným meškaním. Projekt trate Veľký Horeš – Streda nad Bodrogom vypadol z financovania úplne. Hlavnými dôvodmi sú problémy s majetkovoprávnym vysporiadaním, povoľovacími procesmi či verejným obstarávaním.
Nedostatky v riadení a kontrole
Problémom bol taktiež nesúlad medzi metodickými pokynmi Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) a praxou či nedostatočná kontrola dodržiavania časových harmonogramov. „Subjekty často predkladali len formálne monitorovacie správy, ktoré neobsahovali informácie o reálnom rozsahu a závažnosti posunov termínov,“ upozornila Daniela Bolech Dobáková.
Ku koncu kontroly v novembri minulého roka bolo z celkovej alokácie vyčerpaných približne 235 miliónov eur bez DPH, teda asi polovica dostupných prostriedkov. „Keďže financie z Plánu obnovy a odolnosti je potrebné dočerpať do konca júna tohto roka, stále existuje reálne riziko ich nedočerpania, a teda nevyužitia pre kvalitnejšie železničné trate alebo stanice,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
NDS vyhlásila nový tender na diaľnicu D1 Turany - Hubová, postup podľa Ráža nie je protizákonný
Viaceré projekty sa začali realizovať až v roku 2025, teda tesne pred koncom obdobia oprávnenosti výdavkov. Napríklad projekt trate Bratislava Rača – Leopoldov za viac ako 43 miliónov eur mal pritom v čase kontroly nulové čerpanie. Výstavba piatich projektov, konkrétne ŽST Levice, Nižná Myšľa – Ruskov, Bratislava Rača – Leopoldov, Nové Mesto Bratislava ÚNS, Fiľakovo – Holiša začala až v roku 2025, ktorý je predposledným pred ukončením obdobia oprávnenosti výdavkov. Najviac pokročila rekonštrukcia úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné, kde preinvestovali približne 80 percent prostriedkov.
Chýba pripravenosť aj stratégia
NKÚ zároveň kritizuje nedostatočnú pripravenosť projektov a absenciu zásobníka investícií, ktoré by boli pripravené na realizáciu. Vybrané projekty zároveň podľa kontrolórov zásadným spôsobom nezvyšujú kvalitu železníc v rámci nosných európskych TEN-T koridorov. Problémy identifikoval aj pri fungovaní informačného systému Plánu obnovy, ktorý bol plne spustený s dvojročným oneskorením.
Z predražených nákupov vinia železnice už aj vlastní zamestnanci. Tu niečo smrdí, hovoria
Národní kontrolóri pozitívne hodnotia kroky vlády, ktorá na základe kontrolných zistení rozhodla o vytvorení metodiky na posudzovanie a nadrezortnú prioritizáciu investičných zámerov. Úrad ocenil aj prípravu dokumentu Priority v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry, ktorý počíta so vznikom strategických a plánovacích materiálov. NKÚ však upozorňuje, že strategická príprava a jej monitoring zatiaľ zostávajú skôr v rovine plánov.
Reakcia ministerstva dopravy
Ako v reakcii pre SITA uviedlo Ministerstvo dopravy SR, rezort aktívne rieši implementáciu projektov tak, aby boli všetky projekty ukončené ku koncu oprávneného obdobia, a aby nedošlo k prepadnutiu finančných prostriedkov. „Závery kontroly NKÚ vychádzajú zo stavu k novembru 2025, pričom Ministerstvo dopravy SR aktuálne eviduje výrazný posun v realizácií týchto projektov,“ uviedli z odboru komunikácie ministerstva, odvolávajúc sa na monitorovacie údaje v semafore investičných projektov plánu obnovy, podľa ktorého už boli z kontrolovaných projektov ukončené rekonštrukcie trate Bánovce n./Ondavou – Humenné, Horný Beňadik – Nová Baňa a Fiľakovo – Holiša.
Pri vzniku časového sklzu projektov podľa ministerstva prijímajú konkrétne opatrenia na zrýchlenie ich realizácie, prípadne zabezpečuje náhradné projekty, pri ktorých sú verejné obstarávania ukončené alebo v záverečnej fáze. „K nedočerpaniu európskych zdrojov nedôjde, keďže prioritou rezortu je splniť všetky míľniky a ciele Plánu obnovy a odolnosti SR a zabezpečiť plné využitie finančných prostriedkov na modernizáciu železničnej infraštruktúry,“ dodalo ministerstvo.
Železničná doprava zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní rýchlej, vysokokapacitnej, efektívnej a ekologickej prepravy. Železnice Slovenskej republiky ku koncu roka 2024 spravovali 3 629 kilometrov tratí, z toho 1 582 kilometrov bolo elektrifikovaných.
