Takmer štvrtina Slovákov a Sloveniek vo veku 30 až 50 si plánuje doplniť svoje vzdelanie štúdiom na vysokej škole či univerzite. Ide konkrétne o 23,5 percenta oslovených. Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry IPSOS pre Ambis Univerzitu, ktorý bol realizovaný koncom júna prostredníctvom aplikácie Instant Research. Približne rovnako sú zastúpené obe pohlavia. Najviac, a to bezmála 31 percent ľudí, ktorí si chcú doplniť svoje vzdelanie štúdiom na vysokej škole je v Prešovskom kraji, najmenej zas v Košickom kraji, kde ich bolo necelých 20 percent.
Už v súčasnosti na vysokých školách študuje 4,5 percenta respondentov. Viac ako polovica ľudí vo veku 30 až 50 rokov, konkrétne 53 percent, sa na vysokoškolské štúdium nechystá a ďalších 19 percent na otázku nevedelo odpovedať. Pre porovnanie, v susednom Česku je v danej vekovej skupine podiel záujemcov o doplnenie vzdelania na vysokej škole 22,4 percenta, vysokoškolských študentov 3,3 percenta. Podiel 30- až 50-ročných, ktorí neplánujú ísť študovať, je rovnaký ako na Slovensku, odpoveď „neviem” uvádzalo 21 percent Čechov.
Cestou je dištančné vzdelávanie
Na otázku, prečo sa rozhodli študovať popri práci na vysokej škole, viac ako polovica slovenských respondentov (51 %) odpovedala, že sa chcú naučiť niečo nové. Vyšší príjem v zamestnaní si od doplnenia štúdia sľubovalo 36 percent opýtaných, ďalších 29 percent zas plánovalo zmeniť profesiu, ktorou sa aktuálne živili. Odpoveď „Chcem mať vysokoškolský titul (formálne doplnenie vzdelania)” zvolilo 23 percent respondentov, 17 percent z nich uvádzalo, že je to nevyhnutné pre ich kariérny postup.
Sedem percent odpovedalo, že zvýšenie kvalifikácie od nich vyžaduje zamestnávateľ, šesť percent sa rozhodlo doplniť si vzdelanie, pretože majú veľa voľného času. Dve percentá uviedli iné dôvody. Respondenti si pri tejto otázke mohli vybrať viacero odpovedí zároveň. Väčšina z nich má záujem o bakalársky titul, ide konkrétne o 44 percent oslovených. Tretina by zas chcela dosiahnuť magisterský, inžiniersky či doktorský titul.
O kreslo rektora Univerzity Komenského v Bratislave na jeseň zabojujú dvaja záujemcovia
Väčšina respondentov cestu k rozšíreniu vzdelania vidí v dištančnom vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré umožňuje skĺbiť pracovné, rodinné a študijné povinnosti. Na Slovensku 54 percent respondentov preferuje výlučne online formu, ďalších 31 percent je za kombináciu online a prezenčného štúdia. Prezenčnú formu štúdia preferuje, prípadne si ju už vybralo 14 percent opýtaných.
Učiteľstvo a pedagogické vedy
Medzi študijnými odbormi, o ktoré by slovenskí respondenti vo veku 30 až 50 rokov mali záujem, prípadne si ich už vybrali, vedú učiteľstvo a pedagogické vedy. Uviedlo ich 25 percent opýtaných. Tesne za nimi skončili s 24 percentami ekonómia a manažment nasledované psychológiou a sociológiou s 21 percentami.
Informatiku by chcelo študovať, prípadne ju už študuje, 16 percent účastníkov prieskumu, strojárstvo a stavebníctvo 13 percent a 12 percent uvádzalo mediálne štúdiá a marketing. Deväť percent opýtaných má záujem o lekárstvo, zhodne po osem percent o právo a iné odbory. Šesť percent prejavilo záujem o štúdium biológie a biotechnológie. Respondenti mali aj pri tejto otázke možnosť zvoliť viacero odpovedí.
Progresívci chcú meniť vysokoškolský zákon, upozorňujú aj na konflikt záujmov. Zsembera hovorí o polopravdách a klamstvách - VIDEO
Viac ako polovica slovenských respondentov je ochotná za vysokoškolské štúdium zaplatiť. Ide konkrétne o 52 percent z nich. Ďalších 22 percent uviedlo, že nie sú ochotní platiť, 26 percent na otázku odpovedalo „neviem“. Najviac opýtaných, a to 47 percent, je ochotných za jeden semester vysokoškolského štúdia zaplatiť sumu do 500 eur. Ďalších 39 percent by bolo ochotných zaplatiť 501 až 1 000 eur. Osem percent respondentov uvádzalo, že sú ochotní zaplatiť od 1 001 do 1 500 eur. Vyššiu sumu by za semester vysokoškolského štúdia bolo ochotných zaplatiť jedno percento opýtaných.
