BRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) – Najvyšší súd sa bude musieť opäť zaoberať rozhodnutím bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina o odvolaní Róberta Urbana z funkcie predsedu Krajského súdu v Žiline. Rozhodol o tom Ústavný súd SR, podľa ktorého boli porušené Urbanove práva na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Urbanovi priznal aj finančné zadosťučinenie 2 000 eur a úhradu trov konania 775,34 eur. Ide o posledný prípad v kauze siedmich predsedov súdov, ktorých bývalý minister bez uvedenia dôvodu odvolal z funkcií.
Najvyšší súd SR postupoval svojvoľne, potvrdil ústaný
O podrobnostiach rozhodnutia agentúru SITA informovala advokátka Róberta Urbana Eva Kováčechová. Ústavný súd podľa nej konštatoval, že Najvyšší súd SR postupoval svojvoľne, keď žalobu proti rozhodnutiu bývalého ministra spravodlivosti Harabina odmietol. Ústavný súd uviedol, že takýto akt ministra musí obsahovať riadne odôvodnenie a je ho možné preskúmať cestou ministerstva (formou rozkladu) a tiež cestou všeobecných súdov. Ústavný súd navyše konštatoval, že v čase, keď Najvyšší súd konal vo veci Róberta Urbana, už existoval rad iných rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré zastávali diametrálne odlišné právne stanovisko. Tieto rozhodnutia však Najvyšší súd ignoroval. Podľa Ústavného súdu ústava garantuje právnu istotu, čo znamená, že na rovnaké právne otázky možno očakávať pri rovnakých skutkových podmienkach rovnaké odpovede. „Toto rozhodnutie je veľmi cenné nielen preto, že potvrdilo, že všeobecné súdy sa mali dôsledne a riadne zaoberať žalobou Róberta Urbana. Dôležité je tiež to, že Ústavný súd zdôraznil úlohu Najvyššieho súdu v systéme všeobecných súdov, keď uviedol, že má byť zjednocovateľom rozdielnych právnych názorov a má usmerňovať protirečivé rozsudky, čím má prispievať k budovaniu právnej istoty verejnosti“, uviedla Eva Kováčechová.
Ústavný súd v konaní zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a ten sa bude musieť znovu zaoberať žalobou Róberta Urbana. Pre neho je toto rozhodnutie súdu dôležité aj z toho dôvodu, že ničím neodôvodnené odvolanie z funkcie predsedu súdu naznačovalo, že si Urban neplnil svoje povinnosti predsedu súdu, čoho si on sám nebol vedomý. „V médiách opakovane odznelo, že sme porušili svoje povinnosti. V rozhodnutí a ani neskôr však minister neuviedol, o aké konkrétne porušenie išlo. Týmto protizákonným postupom nám fakticky znemožnil vecne a účinne sa brániť proti tomuto vymyslenému obvineniu. Aj preto kolegovia a verejnosť mohli nadobudnúť dojem, že sme lajdáci, ktorí ignorujú svoje povinnosti,“ povedal Urban.
Harabinove odvolania
V októbri 2006 bývalý minister Harabin odvolal z funkcie niekoľko predsedov súdov „z dôvodu neplnenia si povinností predsedu súdu ustanovených zákonom.“ Predsedovia súdov boli týmto rozhodnutím a postupom ministra dotknutí, pretože jeho rozhodnutie nebolo odôvodnené a v rozpore so zákonom ani neuvádzalo dôvod, pre ktorý boli zo svojich funkcií odvolaní. Bránili sa na ministerstve spravodlivosti a tiež formou žalôb, ktoré podali na Krajský súd v Bratislave. Ministerstvo spravodlivosti sa odmietlo zaoberať ich námietkami a krajský súd všetky žaloby okrem jednej zamietol. Zdôvodnil to tým, že predsedovia údajne nepodali opravný prostriedok na ministerstvo, a v niektorých ďalších prípadoch žalobu zamietol tvrdiac, že mu takáto vec vôbec nepatrí. O odvolaniach rozhodoval Najvyšší súd, ktorý zamietol všetky žaloby – opäť však z rôznych dôvodov. Šiesti predsedovia súdov sa preto obrátili na Ústavný súd SR. ÚS jednoznačne konštatoval, že v prípade odvolania predsedu súdu z jeho funkcie ide o rozhodnutie vydané v správnom konaní, a teda ako také je preskúmateľné súdom. V dvoch prípadoch sa sťažnosťami zaoberal podrobne, vyhovel im, zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a vec vrátil aj s vyslovením právneho názoru na nové konanie na Najvyšší súd SR.