Prvý The Open a prvý víťaz
Ak tvrdím, že oslavy najstaršieho turnaja, ktorý sa hrá nepretržite od roku 1860, boli veľkolepé, tak nie svojou pompéznosťou či neskromným velikášstvom. Na malú skupinku slovenských amatérov zapôsobila oslava predovšetkým veľkou úctou voči turnaju, ihrisku i jeho prvému víťazovi, ktorým bol Willie Park senior. Tento charizmatický hráč sa narodil vo Wallyforde, len zopár kilometrov od Musselburghu. Tunajší obyvatelia sa často právom hnevajú, že sa tomuto mužovi skvelého charakteru dostáva tak málo pozornosti. Pri každej príležitosti zdôrazňujú, že v histórii golfu má rovnako významné miesto ako napríklad Tom Morris zo St. Andrews. Veď aj Park starší – rovnako ako Old Tom Morris i jeho syn – vyhral prestížny The Open 4-krát. V rokoch 1860, 1863, 1866 a 1875. Historické anály uvádzajú, že sa najskôr živil ako nosič palíc. Potom sa stal profesionálnym hráčom. No mal aj vlastný biznis – vyrábal golfové palice a loptičky. Po jeho prvom víťazstve na The Open sa hovoria legendy o dueloch s Old Tomom Morrisom. Hrať o 100 či 200 libier, čo boli pred sto päťdesiatimi rokmi obrovské peniaze, nebolo pre týchto veľkých rivalov nič mimoriadne.
Návrat do histórie
Oslavy sa začali už o deviatej ráno. Na programe bola súťaž na 9 jamiek, pričom úžasnou zvláštnosťou bol fakt, že sa hralo s replikami historických hikorových palíc a s gutaperčovými loptičkami. Samozrejme, že takéto palice nemal nikto z nás. Aspoň zatiaľ, hoci Lacko Smatana a Janko Masár už snívajú ďalší škótsky sen – nakúpiť hikorové palice a gutaperčové loptičky, doviezť ich do Sebedražia a vytvoriť tradíciu turnajov, ktoré by sa hrali s týmto historickým náradím… Iba pripomeniem, že 9-jamkové ihrisko v Musselburghu má svetový primát. Práve na týchto miestach bol totiž po prvý raz v histórii vedome vytvorený priestor na golfovú hru. Niektoré pramene uvádzajú, že začalo existovať už v 12. či 13. storočí! Pravda, polemiky na túto tému trvajú už niekoľko storočí. Isté je, že toto prvenstvo má Musselburgh potvrdené aj zápisom do Guinessovej knihy rekordov. Certifikát sme videli na vlastné oči, visí v starom klubovom dome.
Opäť v Musselburghu
Štart na ihrisku, ktoré je položené v ovále dostihovej dráhy, bol skutočne slávnostný a podľa všetkých pravidiel. Štartér, rovnako ako na The Open o pár dní neskôr v neďalekom St. Andrews, ráznym hlasom vyvolával mená hráčov pred prvým odpalom. Diváci zatlieskali a želali hráčom peknú hru. Zo štartovej listiny sme sa dozvedeli, že hráči pochádzajú z troch kontinentov a že v poslednom flajte hrá aj legenda svetového golfu Tony Jacklin. Boli sme zvedaví nielen na jeho súčasnú výkonnosť, ale aj na to, ako sa vyrovná s hikorovými palicami a gutaperčovými loptičkami, ktoré sú predsa len iné ako dnešné, využívajúce najmodernejšie technológie. Samotné ihrisko nie je veľmi dlhé (2 628 m, par 34), ale vyžaduje predovšetkým presnú hru. Škótsky links nič neodpustí, o tom sme sa presvedčili v minulých dňoch niekoľkokrát. Dva trojčlenné flajty zo Slovenska viac-menej úspešne zahrali prvé odpaly a za potlesku prítomných divákov sa pustili do zdolávania nástrah ihriska pomocou historického náradia. S Vladom Hrtkom sme tu hrali aj vlani a tak sme sa už vopred tešili na občerstvenie v hostinci pani Formanovej na štvrtej jamke. Aj tento pub sa vlastne stal súčasťou golfového diania v Musselburghu. Traduje sa príhoda z duelov Willlieho Parka seniora a Toma Morrisa staršieho. Keď sa raz obaja aktéri blížili k hostincu pani Formanovej, Tom sa náhle rozhodol pre nešportový ťah a ukončil predčasne hru. A – zašiel si na drink k pani Formanovej. Willie Park však dohral a získal peniaze, o ktoré hrali…
Keď sme rundu dohrali, Milan Lasica svoje dojmy sformuloval takto: „Najatraktívnejší zážitok bol na ihrisku Musselburgh Old Course. Vraj najstaršej deviatke v Škótsku. Údajne, ale to som si neoveroval, na ňom hrávala už Mária Stuartová. Neskôr ju popravili, ale myslím, že to nesúviselo s jej hrou. Dali nám historické hikorové palice, takisto bagy a niektorí hráči – bol to turnaj – mali aj historické golfistické oblečenie. Prekvapením bolo, že s hikorovými palicami som hral rovnako zle ako s mojimi supermodernými.“ Okrem zážitku novica na ihrisku v Musseburghu čakal na Milana Lasicu aj malý bonus. „Pripravili tam pre mňa nádherné prekvapenie,“ spomína a vzápätí dodáva: „Menovali ma za člena toho klubu. Na prijímacej listine je, okrem iného, napísané: „Dear Milan, congratulations on winnig your trip to Scotland and your associate membership of Musselburgh Old Course Golf Club, the club at the worlds oldest golf course.“ Uznajte, že byť tam členom, to už niečo znamená. Ak nič iné, tak aspoň túžbu zahrať si tam ešte raz.
Večer v gala
Túžbu vrátiť sa do tohto príjemného mestečka má zrejme každý z nás. Mimochodom – ihrisko sa pripravuje na veľký návrat The Open. Zatiaľ majú prísľub v prípade, že postavia v Musselburgu majstrovské 18-jamkové ihrisko. Ale to je ešte relatívne vzdialená história. Nás však už dnes prekvapilo, že od jesene vedľa starého ihriska pribudli krásne nové klubové priestory so šatňami, reštauráciou, kompletným zázemím. Práve tam som sa osobne stretol s Tony Jacklinom. Zaujímal sa odkiaľ som, či sa hrá na Slovensku golf a nešetril slovami chvály na náš časopis. Popoludní nás pobavil malými ukážkami svojho umenia a večer – medzi množstvom hostí – ma zdravil ako starého známeho. Čertovský chlapík, 66-ročný mladík s opálenou tvárou a veselými očami. Patrí k najúspešnejším britským hráčom v histórii.
Krásne bodky
Slávnostný večer na ihrisku v Musselburghu vrcholil. Nálada bola skvelá, určite k nej prispeli aj naši noví fínski priatelia, s ktorými sme sa od rána výborne zabávali a s ktorými nás večer náhoda posadila za jeden stôl. Dva manželské páry a šéf Fínskej golfovej únie Antti Peltoniemi, ktorý je zároveň aj viceprezidentov EGA, boli príjemní spoločníci. A nielen to. Takmer všetci stáli na stupňoch víťazov. Ani my sme pri oceňovaní najlepších nechýbali. Renáta Šmáliková prebrala z rúk Tonyho Jacklina cenu za 3. miesto v ženskej kategórii. Vzájomné gratulácie zdvihli naše nálady pred ďalším vrcholom gala večera. Legendárny Tony totiž priniesol k 150. výročiu prvého The Open mimoriadne cenné dary. Päť intarzií piatich víťazov The Open. Anthony Jacklin sa totiž dnes – okrem iného – venuje aj umeniu. Vytvára obrazy veľkých postáv svetového športu.
Päť zvečnených šampiónov sa na galavečere vydražili a získané financie pôjdu na rozvoj golfu v Musselburghu. Jedni z tých, ktorí vydražením obrazu prispeli na golfový fond najstaršieho ihriska na svete, boli aj Slováci Ladislav Smatana a Ján Masár. Obraz Boba Fergusona z tvorby Anthonyho Jacklina bude zdobiť klubové priestory na linksovom ihrisku v Sebedraží. Viete si v takýto slávnostný večer predstaviť krajšiu bodku?
Rozhovor s Tonym Jacklinom pri večernej ochutnávke single malt whisky The Macallan
Ivan Mičko: Máte rád single malt whisky?
Tony Jacklin: Ale áno, tá dvanásťročná Gran Reserva je znamenitá…
Ivan Mičko: Ktorý úspech vo vašej kariére považujete za najväčší?
Tony Jacklin: Mimoriadne si cením najmä dve víťazstvá. Predovšetkým sa musím pochváliť, že som ako prvý Brit vyhral The Open Championship a potom U. S. Open, ale osemkrát som triumfoval aj na európskej túre.
Ivan Mičko: Spomínate na roky, keď ste hrali Ryder Cup a na váš ígl pat na 17. jamke v roku 1969?
Tony Jacklin: To sú krásne spomienky. Dodnes sa na tom zabávame, keď sa stretneme s Jackom Nicklausom. On vtedy nedal relatívne krátky pat na osemnástke, polili sme zápas a celý turnaj sa skončil remízou. Bol to nádherný záver, unikátny moment skutočného športového džentlmenstva.
Ivan Mičko: Neskôr ste boli veľmi úspešným nehrajúcim kapitánom európskeho tímu…
Tony Jacklin: Európu som koučoval na štyroch Ryder Cupoch, ak sa nemýlim, bolo to v rokoch 1983 až 1989, pričom sme napríklad v roku 1987 po prvý raz vyhrali na americkej pôde.
Ako uznanie za jeho výnimočný vklad do rozvoju golfového športu bol v roku 2002 uvedený do Svetovej siene slávy.
Zdroj: www.golfrevue.sk
